Vnímate rozdiel medzi tým, ako bežní občania pristupovali k nariadeniam vlády v jari a teraz, počas jesene, kedy čísla pozitívne testovaných ľudí na Covid-19 stúpajú?
Určitý rozdiel tu je. Na jar sa všetci viac-menej disciplinovane podriadili opatreniam vlády. Pre mnohých to nebolo zase až tak nepríjemné, pretože to pre nich znamenalo, že budú chodiť menej do práce a viac času strávia doma s rodinou. Aj tí, pre ktorých to bolo likvidačné (hotely, reštaurácie, holiči a kaderníci), sa podriadili, pretože dúfali, že vírus časom pominie.
Súčasná vlna obmedzení už s takou trpezlivosťou vnímaná nie je. Hrozí dramatickejší pokles príjmov, ohrozené živnosti už vyčerpali rezervy, učitelia sa presvedčili, že učiť na diaľku je oveľa ťažšie ako učiť normálne. A hlavne nikto nevie, či po druhej vlne nepríde tretia.
Pohľad na vedu a vedcov
Mnohé nariadenia vlády prichádzajú na základe odporúčaní epidemiológov. Zmenil sa podľa vás pohľad ľudí na vedu a vedcov? Začali si ich ľudia viac vážiť?
Myslím si, že vedci prepásli príležitosť získať si väčší rešpekt verejnosti. Namiesto toho, aby vytvorili tímy a zodpovedne reagovali na situáciu, začali sa v médiách triumfovať výrokmi, ktoré si často úplne odporovali. Bolo vidieť, že mnohým z nich ide o zviditeľnenie, ba až o určitý exhibicionizmus oveľa viac než o zdravie národa.
Jedni vykrikovali, že na dohľad sú desiatky tisíc mŕtvych, iní spochybňovali aj nosenie rúšok. Nezhodli sa ani epidemiológovia pracujúci pre vládu a dostávali sa do konfliktov.
Do sporov sa zamiešali zubári a onkológovia, ktorí nikdy predtým o epidemiológiu nezavadili. Toto divadlo verejnosť určite neupokojilo.
Na druhej strane v súvislosti s odborníkmi pribúda kritika zo strany médií voči tým, ktorí sa nestotožňujú s prísnymi nariadeniami a podporujú budovanie individuálnej imunity zdravým životným štýlom.
Myslím si, že ide o vyvolávanie ďalších zbytočných sporov. Je určite možné žiť zdravo, a pritom rešpektovať vládne nariadenie. Nemôžem predsa ísť do autobusu alebo obchodu bez rúška so zdôvodnením, že som sa práve začal otužovať, takže o pár rokov si zvýšim imunitu.
Prečo podľa Vás médiá útočia na týchto odborníkov a poskytujú im minimálny priestor na vyjadrenia, alebo ignorujú či spochybňujú ich tvrdenia?
Médiá majú radi konflikty, spory a vyostrené výmeny názorov. Ak by televízia večer čo večer v správach oznamovala, že sa všetci vo všetkom už zase bez akýchkoľvek problémov dohodli a tešia sa na ďalšie kompromisy, prudko by klesla sledovanosť.
Z iných dôvodov je to podobné aj vo vede. Ak sa vedci z 90% na niečom zhodujú, zvyšuje to prirodzene záujem o zvyšných 10% odlišných vysvetlení. Našťastie nehrozí, že by sa vedci na niečom zhodli na sto percent. A už rozhodne nehrozí, že by sa politici zhodli aspoň na niečom.
Meranie teploty či testovanie zdravých ľudí
Meranie teploty sa aktuálne stalo súčasťou škôl či letísk. Súčasťou nášho života je aj testovanie zdravých ľudí. Ide podľa vás o nariadenia, ktoré sa časom stanú bežnou súčasťou nášho každodenného života?
Som si istý len tým, že to dnes zaručene nevie vôbec nikto. Záleží na tom, či bude objavená a rozšírená účinná vakcína bez vedľajších následkov, na tom, ako bude vírus mutovať, na tom, nakoľko závažné bude dlhodobé poškodenie organizmov tých, ktorí chorobu prekonajú.
Ale myslím si, že väčšia opatrnosť už s nami zostane. Tiež preto, že nikto nemôže vedieť, či si práve teraz niekto na trhovisku alebo v laboratóriu nezaobstaral ešte nakazenejšieho netopiera.
Nariadenia vlády nielen na Slovensku ale aj v Českej republike postihli v značnej miere tiež šport a kultúru. Aký dopad bude mať na ľudí skutočnosť, ak nebudú mať dlhodobo prístup ku kultúre? Nadnesene povedané, „zdivočieme“?
Za kultúru býva dnes vydávané všeličo. Niekedy je človek až v rozpakoch, čo všetko je možné za kultúru ešte považovať a na čo všetko možno požadovať štátne dotácie. Možnože ak sa obmedzí prístup k tomuto druhu kultúry, bude to mať na nás pozitívny kultivačné dopady. Zdivočenie by potom hrozilo len tým, ktorí sa k dotáciám nedostanú.
Kontakt medzi ľuďmi
Epidemiológovia zároveň neodporúčajú blízky kontakt, pri stretnutí s cudzími ľuďmi sú odporúčané odstupy 2 metre. Hrozí podľa vás, že medzi ľuďmi začne miznúť podanie rúk či priateľské objatia?
Veľa zdvorilostných konvencií, ktoré prevádzame, má pôvod, ktorý si ani neuvedomujeme. Napríklad podávanie pravej ruky vzniklo kedysi dávno preto, aby sme druhého uistili, že v nej nezvierame zbraň. Podobne pozdvihnutím klobúka naznačujeme, že druhému dôverujeme natoľko, že sa nebojíme pred ním obnažiť hlavu.
Dnes existujú oveľa modernejšie spôsoby, ako druhého poškodiť, aj keď mu podávame ruku zdvorilejšie. Ak hygienik zakáže podávať ruku, ľudia si určite nájdu iné konvencie, ako vyjadriť, že toho druhého radi vidia.
Môže časom dôjsť až k ochladeniu ľudských kontaktov, keďže teraz sa neodporúčajú stretnutia so seniormi a do popredia sa kladie komunikácia cez sociálne siete či telefonovanie?
Ja sa obávam, že v mnohých smeroch už dlhšiu dobu dochádza k takému úpadku sociability, že koronavírus prichádza s krížikom po funuse. Ale aby som nekončil smutne. Jeden známy mi nedávno hovoril, že u nich v stredne veľkom meste viedli podobné opatrenia naopak k tomu, že si ľudia začali priamych kontaktov s blízkymi o to viac vážiť.
Zuzana Franková