Keby mohol Karol Marx sledovať to, čo táto vláda chápe pod pojmom „sociálny dialóg“, asi by povedal, že nič nové pod slnkom.

Nová kapitola

Po otvorenej provokácii zo strany šéfa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVaR SR) na jednaní tripartity, po ktorom odborári z rokovania odišli, sa zrejme začne nová kapitola tohto „sociálneho dialógu“, ktorá sa možno nebude príliš páčiť arogantným rýchlokvaseným slovenským oligarchom, ktorí sú aktuálne pri moci.

Prečo vlastne iniciatívne rozbíjajú všetok porcelán, ktorý zdedili a silou-mocou chcú vojnu s odborármi a pracujúcimi ľuďmi? Čo za tým je? Logické vysvetlenie je iba jedno: arogancia a servilnosť voči zahraničným majiteľom spolu s fatálnym nedostatkom predstavivosti.

Teda opäť stáročná klasika – človeku nevdojak príde na um známy citát francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty, ktorá pri správe o zúfalej biede poddaných mala povedať: „Nemajú na chlieb? Tak nech jedia koláče“. (Mimochodom, Mária Antoinetta bola nakoniec, aj s manželom naštvanými revolucionármi slávnostne popravená, ale to naozaj iba na okraj.)

Oni si zrejme neuvedomujú možné dôsledky rozpútania dlhodobého (lebo ak sa to raz spustí, je veľmi ťažké to zastaviť) „triedneho boja“, ako by to nazval Marx. Nikdy to nezažili, a keďže ani v škole sa viacerí z nich poriadne neučili, lebo museli podnikať (aj diplomovky si dali urobiť len tak naoko), tak im vôbec nedochádza, že by sa ich dobrodružstvo vládnutia mohlo skončiť aj vyhrotenými situáciami, ktoré poznáme z histórie.

Minister Krajniak chce, aby sa tripartity zúčastňovali, popri Konfederácii odborových zväzov (KOZ), ktorá zastupuje viac ako trištvrte milióna zamestnancov a je zďaleka najväčším združením odborárov na Slovensku, aj ďalšie odborové organizácie, najmä Moderné odbory Volkswagen. Tie však zastupujú len malý zlomok ľudí v porovnaní s KOZ a ani sa netaja svojím nepriateľským postojom ku KOZ. Tvrdia, že chcú oslobodiť odborovú činnosť od politiky, lenže sú to práve oni, kto znevažuje sociálny zmier a dobre fungujúci sociálny dialóg počas predchádzajúcich vlád, lebo… veď viete, lebo Fico.

Naozaj nie je ťažké sa dovtípiť, čo môže minister Krajniak chcieť týmto ťahom docieliť: rozbiť jednotu odborárov pri vyjednávaní, a tým aj ich silu a akcieschopnosť. A zároveň zmenšiť podiel „tých zlých“ odborárov za rokovacím stolom na úkor „tých dobrých“. Toto robili už v 19. storočí fabrikanti, keď chápali, že tvrdú líniu naštvaných robotníkov rozbijú jedine ak ich rozoštvú za použitia štrajkokazov.

Fakty

Fakty hovoria jasne: štatistické ukazovatele ako minimálna mzda, náklady práce na zamestnanca, podiel nočnej práce, zamestnanosť cez agentúry práce a pod. ukazujú, že Slovensko je „lacným Jožkom“ Európy. A celý rad ďalších ukazovateľov, vrátane tých o ziskovosti zahraničných firiem podnikajúcich na Slovensku potom ukazuje, že by to tak nemuselo byť, a že by ľudia zamestnaní v týchto firmách spokojne mohli dostať aj väčší kus koláča.

To by však musela byť pri moci vláda, ktorá zastupuje ľudí a nie zahraničných majiteľov ekonomiky „tejtokrajiny“. Z tripartity je dnes „bipartita“, keď vláda oligarchov len veľmi chabo zakrýva skutočnosť, že tvrdo stojí na pozíciách zamestnávateľov a zdieľa s nimi presvedčenie, že zamestnanci na Slovensku zarábajú zbytočne veľa. A tak to tejto chvíli z hľadiska odborárov už nie je len o minimálnej mzde, ale o ich postavení ako sociálneho partnera, a tiež o postavení vlády ako nástroja záujmov oligarchie.

Odborári idú do ulíc

Odborári preto idú do ulíc. Protesty proti asociálnemu prístupu vlády k sociálnemu dialógu sa budú konať v najbližších týždňoch v šiestich krajských mestách: už dnes 17. septembra v Košiciach, 18. septembra v Prešove, 22. septembra v Banskej Bystrici, 24. septembra v Žiline, 28. septembra v Trenčíne a 29. septembra v Trnave. Začínať sa budú všetky približne o 15.30.

V súvislosti s touto témou sme odborárom položili pár otázok.

Hlavné správy: Okrem KOZ sú na Slovensku aj ďalšie odborové organizácie. Komunikujete s nimi o nejakom spoločnom postupe?

Marián Magdoško: „Nerokujeme s nimi a momentálne ani nemáme dôvod s nimi rokovať. Predstavitelia Moderných odborov sa viackrát veľmi negatívne až urážlivo vyjadrili o činnosti KOZ,takže nie je medzi nami spolupráca žiadna.“

Hlavné správy: Vláda sa pri zdôvodňovaní svojich krokov často vyhovára na koronakrízu. Máte nejaké exaktné čísla, ktoré by túto argumentáciu vyvracali?

Marián Magdoško: „Použijem presne takú argumentáciu, akú používa vláda. Vláda predala dlhopisy za dvanásť miliárd eur, z toho tri miliardy dala na splátky dlhov, ktoré bolo treba splatiť, teda deväť miliárd má k dispozícii, bol ohlásený rekordný schodok. Čiže toto nie je problém schodku, alebo dodržania maastrichtských kritérií, ale problém ochoty alebo neochoty prilepšiť zamestnancom na platoch.

Ak hovoríme o tom, odkiaľ zobrať, tak ja som hlboko presvedčený o tom, že Slovensko napríklad nepotrebuje stíhačky za 1,2 miliardy eur, som hlboko presvedčený, že ak by sme chceli urobiť poriadok s DPH, kde stále „lietajú“ nejaké dve miliardy eur, mohli by sme DPH nahradiť daňou z obratu. Ale o tom nechcú ani počuť, pretože tam sa už nedá klamať, tam sú čísla úplne jasné.

Ak použijeme ešte ďalší argument, ktorý sme pred voľbami počúvali, že predošlá vláda ročne rozkradla sedem miliárd eur, tak po pol roku by táto vláda mala mať už tri a pol miliardy eur k dispozícii. Keď to spočítame, je to obrovský balík peňazí, z ktorého vláda nemôže mať problém zaplatiť taký mierny rast platov zamestnancov – lebo tam skutočne bola reč len o miernom raste platov.“

Viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová: „Vláda si svoju argumentáciu, postavenú na koronakríze, v podstate vyvracia sama. Pozrite si facebook pána premiéra spred pár dní, kde sa prezentoval pozitívnymi ekonomickými výsledkami, ako je na tom Slovensko perfektne v porovnaní s inými krajinami, ako sme to ekonomicky všetko zvládli. Pozrite si spätne tlačovú konferenciu premiéra a ministra financií asi spred mesiaca, kde prezentovali, ako je Slovensko na tom výborne, ako sa ekonomicky dobre vyvíja.

Teda argumentácia koronakrízou slúži len na to, aby sa ubralo zamestnancom, ale na druhej strane, akonáhle sa majú zbierať politické body, tak zrazu sme na tom ekonomicky úplne výborne.“

Ivan Lehotský