Londýn 1. septembra 2018 (HSP/Foto: pixabay)
Domestikácia formovala fyziológiu a správanie domácich zvierat, aby sa lepšie prispôsobili ľudskému prostrediu. Napríklad psy a kone sú v úzkej interakcii s ľuďmi a sú schopné vnímať ich emocionálne podnety na základe výrazu tváre. Či však aj také zviera ako koza, zdomácnená predovšetkým na produkciu, to sa pokúsila zistiť jedna z nových štúdií pre časopis Open Science
Vedci z Queen Mary University v Londýne skúmali, či kozy dokážu rozlíšiť ľudské výrazy tváre, keď súčasne vnímajú dva obrazy neznámeho človeka: veselého a nahnevaného. Tie boli pripevnené na stene asi 1,3 m od seba a testovacie kozy vzdialené 4 m sa mali zamerať na jeden z nich na základe toho, ktorý výraz tváre si vybrali.
Zistilo sa, že kozy uprednostňovali práve ten veselý výraz, pričom reagovali naň častejšie a dlhšie, keď bol umiestnený na pravej strane. Keď sa preložil na ľavú stranu, už ho tak nepreferovali, akoby už nevnímali rozdiel. Znamená to, že aj koza má schopnosť reagovať na emocionálne podnety a uprednostňuje pozitívne tváre.
Podľa webu Inverse je to pozoruhodné, pretože kozy, ktoré sa úžitkovo chovajú na mäso a mlieko, sa zvyčajne nepovažujú za zvieratá, ktoré žijú v tak úzkom spojení s ľuďmi ako napríklad psy, mačky, či kone.
“Naše výsledky pravdepodobne nebudú prekvapovať žiadnych farmárov ani tých, ktorí poznajú kozy,” vraví Alan McElligott, docent zaoberajúci sa správaním zvierat a jeden z autorov štúdie. Vie, že vo všeobecnosti sú kozy a iné hospodárske zvieratá často vnímané ako “hlúpe”, takže nové zistenia by mohli toto poňatie vyvrátiť.
“Bol som prekvapený. Myslel som, že kozy budú buď ignorovať obrázky, alebo sa ich dokonca budú pokúšať žuvať. Naozaj sa však zdalo, že sa zastavili a nechali si čas na uvažovanie,” vyjadruje svoje zistenia McElligott.
Čo sa týka toho, že ak bol obrázok s radostným výrazom na ľavej strane, tak ho kozy nepreferovali, vedci predpokladajú, že kozy spracúvajú negatívne emócie s pravou hemisférou a pozitívne emócie s ľavou (hemisféry mozgu zvyčajne zodpovedajú opačnej strane tela).
Aj takéto skúmanie naznačuje, že zdomácnenie (domestikovanie) mohlo mať istý vplyv na rozumové schopnosti hospodárskych zvierat. Keď sa takto skúmali kone, tie fyziologicky reagovali na obrázok nahnevaných ľudských tvárí so zvýšenou frekvenciou srdca a inými príznakmi stresu. Toto dávalo vedcom zmysel, keďže o koňoch to bolo známe, ale v prípade kôz sa to nejak nepredpokladalo, takže to ani nebolo predmetom skúmania, hoci sa to mohlo u nich prejavovať podobným spôsobom.