Washington 27. decembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Publicdomainpicture)
Americkí vedci zverejnili v časopise The New England Journal of Medicine prehľad štúdií venovaných vplyvu prerušovaného hladovania na ľudské zdravie. Podstatou prerušovaného pôstu je čiastočné obmedzenie doby jedla. Buď na obmedzenú dobu – napríklad od 8 do 14 hodín, alebo dva dni v týždni
Zhrnutie pripravili Mark Mattson z Univerzity Johnsa Hopkinsa a Rafael de Cabo z amerického Národného inštitútu pre starnutie v rámci programu interného výskumu Národného inštitútu zdravotníctva.
Mark Mattson študuje prerušované hladovanie po dobu 25 rokov a sám sa už 20 rokov drží tohto režimu, ktorý podľa jeho názoru prispieva k zlepšeniu kognitívnych funkcií a chráni pred neurologickými chorobami, zvyšuje citlivosť na inzulín a bráni rozvoju cukrovky druhého typu, znižuje krvný tlak a riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení, zlepšuje prácu imunitného systému a predlžuje život.
Úžitky prerušovaného hladovania
Štúdie na zvieratách a ľuďoch ukazujú, že striedanie medzi obdobiami príjmu potravy a hladovaním podporuje bunkové zdravie. Vedci sa domnievajú, že tento spôsob výživy je prirodzený, pretože naši predkovia mali pravidelne nedostatok potravy a vnútorné procesy v tele, nazývané metabolické prepínanie, sú nastavené práve pre tento režim.
Počas obdobia nedostatku kalórií začnú bunky tráviť vnútorné tuky – recyklovať ich na energiu v dôsledku pomalšieho metabolického procesu. Normálna prevádzka “metabolického spínača“ zlepšuje reguláciu krvného cukru, zvyšuje odolnosť proti stresu a potláča zápaly.
Štyri štúdie na zvieratách a ľuďoch tiež zistili, že prerušované hladovanie znižuje krvný tlak, hladinu lipidov v krvi a srdcovú frekvenciu. Stále viac sa objavujú dôkazy, že tento spôsob stravovania znižuje riziko vzniku obezity a cukrovky ešte viac ako nízkokalorická strava.
Celý rad štúdií zistil, že prerušované hladovanie prospieva zdraviu mozgu. Ľudia, ktorí dodržiavajú túto formu stravy po dobu dvoch rokov, zaznamenali známky zlepšenia pamäti a kognitívnych schopností. Adaptívne reakcie buniek na prerušenie výživy zvyšuje ich schopnosť zvládať stres a odolávať chorobám.
“V najbližšej dobe je potrebné zvážiť pridanie informácií o prerušovanom hladovaní do učebných plánov zdravotníckych škôl spolu so štandardnými radami o zdravom stravovaní a fyzickom cvičení,“ cituje slová vedca tlačová správa univerzity.