Slávnostná omša so začiatkom o 15. hodine prebiehala za prítomnosti štrasburského arcibiskupa Mons. Luca Ravela, početných biskupov, kňazov a rehoľných sestier troch kongregácií založených bl. Alfonzou Máriou, spolu s laickými členmi ich duchovnej rodiny. Život Matky Alfonzy Márie, ktorá žila v rokoch 1814 – 1867 v Alsasku, predstavila postulátorka procesu sestra Katarína Krištofová z Kongregácie Božského Vykupiteľa, pôvodom zo Slovenska. V homílii sa prihovoril prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kard. Giovanni Angelo Becciu. Prinášame ju v plnom znení.

Homília kardinála Becciu pri slávnosti blahorečenia

Drahí bratia a sestry,

Cirkev v Štrasburgu sa dnes teší z toho, že do zoznamu blahoslavených, bola zapísaná jej dcéra, sestra Alfonza Mária Eppingerová a môže ju predstaviť ako vzor evanjeliového života. Vieme, že celá diecézna komunita sa na tento deň pripravovala uvažovaním nad univerzálnym povolaním k svätosti, kladúc si otázku: ako sa dnes možno stať svätým. Slávnostná udalosť blahorečenia je prozreteľnostnou príležitosťou, pretože po 150 rokov od jej smrti, znovu objavuje aktuálnosť posolstva a postavy tejto jedinečnej ženy, ktorá vedela ako vydať živé kresťanské svedectvo a predostrieť hlbokú spiritualitu.

Počas svojho života, blahoslavená Alfonza Mária vzbudzovala obdiv u tých, ktorí ju spoznali, a ktorí v nej rozpoznali znaky svätosti života a hrdinstvo kresťanských čností.

Jej život poznačili dve asketické ohniská: spoznať Božie túžby a nasledovať tieto túžby, aby naplnila jeho vôľu. Bola ešte dieťa – volala sa Alžbeta – keď raz, pozdĺž cesty, zazrela kríž. „Prečo ukrižovali Ježiša?“ Spýtala sa svojej matky. „Moje dieťa, bol zabitý pre naše hriechy,“ odpovedala mama. „Ale čo je to hriech?“ Naliehala Alžbeta. „Je to urážka Boha …“. „Potom ho už nikdy viac nechcem uraziť!“ vykríkla Alžbeta. „Od tej doby, – poznamenáva neskôr – každým dňom rástla vo mne túžba pochopiť, čo treba robiť, aby sme milovali Boha a neurážali ho… Táto myšlienka mnou otriasla a podnietila ma k väčšej poslušnosti.“

Nemyslime si však, že Alžbeta bola iba nadovšetko zbožná a poslušná dievčina, naopak bola silnou často rebelujúcou osobnosťou. Sama hovorí: „V období dospievania som musela zvádzať ťažký boj so svojou prchkou povahou … Keď sa niekto proti mne postavil, bola som nahnevaná. A ak mi moji rodičia nariadili niečo urobiť a ja som práve chcela ísť von, často som neposlúchla… Potom som sa však takto modlila: „Ježišu, ty poznáš moju túžbu. Chcem poslúchať. Daj mi to, po čom moje srdce tak vrúcne túži: milosť, aby som ťa lepšie poznala a milovala“. Tak začína vážna a náročná práca: Alžbeta  sa pomaly učí počúvať Boží hlas a rastie v dôvere k nemu, až kým si neuvedomí dva šokujúce fakty: ako veľmi ju Boh miluje a zároveň koľkí ľudia sú voči tak veľkej Božej láske ľahostajní. Dotknutá hĺbkou Božej lásky túži, aby aj ostatní, vlastne všetci pocítili nekonečnú lásku k Bohu. V jej srdci sa zrodí jasná a naliehavá túžba, byť nástrojom Božej lásky, aby prostredníctvom nej  všetci zakúsili ako veľmi ich Boh miluje.

Láska k Bohu prežívaná v jej živote intenzívne a s prekypujúcou radosťou, nenecháva ľudí v jej okolí ľahostajnými. Totiž, priťahovaní jej životným štýlom a inšpirovaní jej slovami, formuje sa okolo nej malá skupina priateliek, ktoré s ňou podľa evanjelia uvažujú o Ježišovom milosrdnom Srdci, jeho postoji voči ľuďom, ktorí trpia na tele a na duši a k hriešnikom. Chce formovať vlastné srdce a srdcia svojich priateliek podľa Ježišovho Srdca, aby boli ako on, dobrým samaritánom. Alžbeta cíti osobné pozvanie Ježiša: „Choď a rob podobne“ (Lk 10, 37). Tak sa rodí rehoľná rodina Sestier Božského Vykupiteľa, aby žili Alžbetinu charizmu, ktorá mení svoje meno na Alfonza Mária. Je to charizma zameraná na Božie milosrdenstvo: ísť do domu chudobných a tak reagovať na ich duchovné a materiálne potreby praktizovaním skutkov milosrdenstva.

Pod vedením matky Alfonzy Márie vidíme, že jej mladé sestry konajú jednoduché a konkrétne gestá na zmiernenie utrpenia človeka bez ohľadu na jeho náboženstvo alebo spoločenské postavenie. Stávajú sa misionárkami dobročinnosti, odvážne čeliac epidémiám, pričom niektoré zomierajú infikované chorobami. Bdejú dňom a nocou pri lôžku chorých, sú vynaliezavé, keď ide o záchranu životov a zastavenie nákazy, sprevádzajú zomierajúcich, potešujú rodiny a povzbudzujú ich, aby nestrácali nádej.

Krymská vojna ich privádza k ošetrovaniu ranených v poľných nemocniciach, nasledujúc tak armádu tam, kde sa premiestňuje. Doktor Kuhn, lekár z Niederbronnu, napísal: „Tieto mladé zbožné ženy nielen bdejú pri chorých, poskytujú im najnaliehavejšiu starostlivosť dňom a nocou, vystavujú sa riziku nákazy a prekonávajú znechutenie, ale tiež vstupujú do biednych domovov chudobných, prinášajúc im povzbudenie a duchovnú pomoc. Správajú sa taktne zoči-voči hrubým spôsobom chorých, snažia sa, aby v ich príbytkoch zavládla čistota, keďže táto kvalita nie je im ani známa, ani oceňovaná a tiež vyučujú deti v izolovaných dedinách a osadách, v ktorých niet ani učiteľov ani škôl.“

Odkiaľ pochádza táto apoštolská vášeň, ktorú blahoslavená Alfonza Mária Eppingerová vštepovala svojim sestrám? Naučila sa tomuto daru sama, keď kontemplovala umierajúceho Spasiteľa na kríži. Jej žiarivá túžba bola žiť a konať pre Krista, napodobňovať ho v jeho dobrote, v jeho pokore, v jeho láske, snažiac sa zapáčiť iba jemu. Preto rada opakovala: „Vo všetkom, vždy a všade vidieť len Boha, Boha samého“. Tieto slová sú úžasná syntéza mimoriadneho evanjeliového svedectva novej blahoslavenej, sú veľmi aktuálne, pretože v dnešnej dobe je stále veľká potreba svedčiť o autentickej kresťanskej láske: nie je to abstraktná myšlienka, ale stáva sa konkrétnou pri preukazovaní pomoci predovšetkým slabým a chudobným, ktorí sú Kristovým telom. Pripomína nám to Svätý Otec František. Rád opakuje, že „láska, ktorá neuznáva, že Ježiš prišiel v Tele, nie je láskou, ktorú nám Boh prikazuje. Uznať, že Boh poslal svojho Syna, ktorý sa vtelil a žil život ako my, znamená milovať, ako miloval Ježiš; milovať, ako nás naučil Ježiš; milovať kráčajúc po Ježišovej ceste a Ježišova cesta je darovať život“ (Homília v Dome sv. Marty, 11. novembra 2016).

Počas celého svojho života blahoslavená Alfonza Mária Eppingerová svojím slovom a skutkami svedčila, že Ježiš neprišiel nám iba hovoriť o láske k Otcovi, ale osobne stelesňoval jeho nesmierne milosrdenstvo a uzdravoval tých, ktorých stretával na svojich cestách. Vedela rozpoznať Ježišove rany v chudobnej a núdznej ľudskej bytosti a preto sa stala nástrojom milosrdnej Božej lásky. Skúsenosť tejto našej blahoslavenej, ktorú Cirkev uznáva ako model napodobňovania v nasledovaní Ježiša, je impulzom ako milovať ľudí, s ktorými sa stretávame každý deň, stávajúc sa pre nich nástrojom milosrdnej Božej lásky.

Slávime tento obrad blahorečenia v meste, ktoré je v istom zmysle srdcom Európy, pretože tu sa nachádzajú základné inštitúcie života Európskej únie. Odtiaľto vychádza naliehavá výzva na celý európsky kontinent, ktorý je čoraz viac pokúšaný egoizmom a uzatváraním sa do seba. Tu je výzva blahoslavenej Alfonzy Márie: táto odvážna a silná žena s mimoriadnym kresťanským svedectvom vyzýva všetkých Európanov, aby mali veľké srdce, aby preukazovali lásku, ktorá ide v ústrety a prijíma, ktorá bude schopná stretnúť tých, ktorí sú v núdzi: slabých, zdrvených, vyradených, tých, ktorí utekajú z vojnových situácií, násilia a prenasledovania.

Oslavujme túto ženu, ktorá si zamilovala Boha a bola neúnavnou rozdávateľkou Božieho milosrdenstva trpiacemu ľudstvu. Uctíme si  v nej vernú apoštolku evanjelia a neohrozeného posla Božej lásky. Prijmime  jej posolstvo a nasledujeme jej  príklad, aby sme boli svedkami Krista, ktorý je náš Pokoj a naša Nádej.
Spoločne volajme: Blahoslavená Alfonza Mária, oroduj za nás!

Je totiž dôležité, aby tí, ktorí objavia veľkorysú prácu sestier, ktoré uznávajú matku Alfonzu Máriu za svoju zakladateľku na celom svete, najmä s chudobnými, staršími, chorými a postihnutými, dokážu porozumieť korene tejto stále pokračujúcej apoštolskej dynamiky.

(Preklad: Sestry Božského Vykupiteľa)

Svätý Otec upozornil na novú blahoslavenú pri Anjel Pána

Mottom celej slávnosti blahorečenia spojenej s ďalšími sprievodnými duchovnými podujatiami boli slová bl. Matky Alfonzy: „Majte odvahu, Boh je s vami!“ Významnú udalosť dal do pozornosti veriacich celej Cirkvi aj Svätý Otec František pri dnešnom stretnutí s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána vo Vatikáne. Po udelení požehnania predniesol tieto slová:

„Dnes sa v Štrasburgu slávi blahorečenie Alfonzy Márie Eppingerovej, zakladateľky Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Vzdávame vďaku Bohu za túto odvážnu a múdru ženu, ktorá utrpením, mlčaním a modlitbou vydala svedectvo o Božej láske predovšetkým pre tých, čo boli chorí na tele a na duši. Spoločný potlesk pre novú blahoslavenú!“

Fotogaléria FB