Vo svojej kázni vladyka Milan predostrel situáciu Jeruzalema, v ktorom táto liturgia vznikala, a poukázal na Ježišov nárek nad Jeruzalemom, proroctvo jeho pádu a zničenie aj okolitých miest. Ako vysvetlil, Ježišovo „Beda“ si zaslúžili tým, že nevyužili Božiu blízkosť i Ježišove zázraky. Upozornil, že v mnohom sa podobajú dnešným časom, kedy ľudia odvrhujú Krista, zabúdajú naňho a odstraňujú všetko, čo s Ním súvisí. Varoval, že ak veriaci zľahostajnejú, zanedbajú jeho milosť, sviatosti a stretávanie sa so živým Bohom v modlitbe a na liturgii, aj nad nimi raz zaznie Ježišovo beda. Napokon vladyka povzbudil veriacich ku aktívnej účasti s preukázanou Božou milosťou.
Na záver sobranecký protopresbyter otec Jozef Kellö poďakoval vladykovi Milanovi za jeho slová a vyzval prítomný ľud, aby sa pozdravil svätým bozkom, ktorý si počas Liturgie sv. Jakuba dáva aj ľud.
Liturgia sv. Jakuba vznikla v Palestíne, jej slávenie bolo rozšírené až do 9. storočia. Neskôr ju postupne v byzantskom svete nahradila liturgia sv. Jána Zlatoústeho, sv. Bazila Veľkého a Liturgia vopred posvätených darov, ktoré sa slávia až dodnes. Na Slovensku sa v súčasnosti liturgia sv. Jakuba slávi gréckokatolíckymi biskupmi pravidelne raz v roku, pri príležitosti sviatku sv. Jakuba, Pánovho brata. Medzi jej zvláštnosti okrem mnohých hlbokých dnes už netradičných modlitieb patrí aj umiestnenie sedesu biskupa a kňazov, ktorí počas čítaní sedia v lodi chrámu hneď oproti ľudu. Ďalšími zvláštnosťami sú skutočnosti, že biskup káže sediac uprostred ľudu, a prijímanie veriacich je pod obidvoma spôsobmi, ale oddelene. Veriaci najprv prijímajú Kristovo telo, ktoré im kňaz kladie do úst a následne pristupujú k ďalšiemu kňazovi, ktorý im dáva piť Kristovu krv priamo z kalicha.
Redakciu informoval TS KE Richard Fučko