Čaputová v stredu podpísala koaličnú novelu zákona o volebnej kampani, kritizuje však legislatívny proces, ktorým bola prijatá. “Rešpektujem právo zákonodarnej moci upraviť podmienky volebnej súťaže zavedením finančného limitu. Chcem však zdôrazniť, že tento zákon podpisujem s vážnou výhradou k spôsobu, akým ho parlament schválil. Podľa môjho názoru neboli naplnené dôvody pre to, aby bol zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní,” uviedla Čaputová (viac v článku).
Poslanec za SaS Martin Klus k tomu na sociálnej sieti Facebook uviedol, že rozhodnutie prezidentky ho sklamalo. “Po prvé preto, lebo akceptovala vyslovene neférovú a diskriminačnú volebnú novelu z dielne SNS, účelovo namierenú proti jej politickým spojencom a nováčikom na politickom nebi, z ktorých sama vzišla.”
“A po druhé preto, lebo si akosi nevšimla, že táto novela bola evidentne prijatá v rozpore so zákonom skráteným legislatívnym konaním, čo s úškrnom popod fúzy priznávali aj koaliční poslanci.” Nevrátením zákona do NR SR podľa Klusa, zobrala aj poslednú šancu na aspoň drobné doplnenie odbornej a politickej diskusie k nemu, ktorá žalostne chýbala.
Dodal, že spolu s kolegom Ondrejom Dostálom na júnovej schôdzi parlamentu “ako sami vojaci v poli bojovali za principiálnu politiku s koalično-opozičným veterným mlynom, ktorému sa pár mesiacov pred voľbami zachcelo meniť volebné pravidlá”.
Spomínaný Ondrej Dostál k tomu vo svojom blogu doplnil, že Dankova novela zákona o volebnej kampani bola podľa neho najvážnejším adeptom na historicky prvé veto prezidentky Zuzany Čaputovej.
“Pani prezidentka však tento zákon nakoniec podpísala. Pri zverejnení informácie o svojom podpise dala najavo vážnu výhradu k spôsobu, akým parlament tento zákon schválil, pretože podľa jej názoru neboli naplnené dôvody na to, aby bol zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Nepochybne neboli. Keby to bol jediný problém Dankovej novely, dalo by sa hádam podpisu s výhradami rozumieť.”
Rozhodnutie prezidentky Čaputovej nevníma pozitívne napríklad ani protestné protivládne hnutie Za slušné Slovensko, ktoré má blízko k exprezidentovi Kiskovi.
“Pri novom zákone, ktorý upravuje financovanie strán tak, že znevýhodňuje strany nové, nám prichádza na rozum len jedno slovné spojenie – Mečiarove praktiky. Ohýbanie demokracie v prospech jednotlivcov, je niečo, čo je čiernou škvrnou histórie našej krajiny. Či už išlo o samotné Mečiarove amnestie, alebo o pofidérne zákony, prijímané v zrýchlenom konaní. Nový volebný zákon nás vracia do deväťdesiatych rokov.”
“Slušní” vo svojom stanovisku píšu, že už na prvý pohľad je zrejmé, že schválenie tohto zákona je účelový krok, ktorý má finančne znevýhodniť nové strany, kým strany vládnej koalície na kampaň používajú štátny rozpočet. “Inak sa rozhadzovanie peňazí na rôzne nezmyselné sociálne balíčky nazvať nedá, lebo nejde o nič iné, ako o kupovanie si voliča za almužnu.”
“Pevne veríme, že pani prezidentka tento nezmyselný zákon nepodpíše a vráti naspäť do parlamentu. Zároveň vyzývame predstaviteľov vládnej koalície, aby prestali pretvárať demokraciu na svoj pokrivený obraz a rešpektovali nastavené volebné pravidlá vo férovej volebnej súťaži a nemenili tieto pravidlá pár mesiacov pred voľbami. Strach o stoličky a pozície nesmie byť zámienkou na neférovosť a schvaľovanie zbytočných a účelových zákonov,” uviedlo hnutie minulý týždeň.
Bývalý hovorca tohto hnutia a v súčasnosti jeden z hlavných predstaviteľov Kiskovho projektu Za ľudí Juraj Šeliga včera dodal, že
„Naša strana Za ľudí v predvolebnej kampani splní také podmienky, aké nám zákon uloží. Stále však trváme na tom, že na zmenu zákona o predvolebnej kampani nebol žiadny dôvod a už vonkoncom nie v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie je možné len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Strach z nových politických strán, ktorý evidentne vládna koalícia má, medzi legálne výnimky z riadneho legislatívneho procesu nepatrí. Spôsob, akým vládna koalícia prijala zákon, pripomína ´Mečiarove´ praktiky. Nenecháme sa však odradiť a urobíme všetko preto, aby táto vládna koalícia po voľbách skončila,” píše Šeliga v stanovisku, ktoré zaslal agentúre SITA.