Môj profil 
Predplatné
Riga 31. augusta 2018 (HSP/Foto:pixaby)
V ostatnom období sa mnohé médiá pobaltských krajín venujú pomerne špecifickej téme. Poukazujú na rôzne prípady zadržania a súdne procesy nad „ruskými špiónmi“. Zisťuje sa však, že vždy to bola iba fraška, podvrh, klamstvo, amaterizmus.
Najnovšie viaceré lotyšské médiá písali o prípade bežného roľníka Jurija Stilveho, ktorý žije v okolí mestečka Aluksne a bol odsúdený za vlastizradu a špionáž v prospech Ruska. Pozoruhodným faktom je, že „ruský špión“ dostal mimoriadne „ťažký trest“ – 3 roky podmienečne… Teda sa ani do väzenia nedostal. Ako je známe, trestný čin vlastizrady a špionáže je jeden z najťažších a vinníkov trestajú dlhodobými pobytmi v príslušných zariadeniach. A v tomto prípade vlastizradca a špión dostal 3 roky podmienečne… Aký je to rozsudok?
Celé Lotyšsko bolo v rozpakoch až do chvíle, kým príbuzní Jurija Stilveho neposkytli rozhovor pre Latvijas Avīze („Lotyšské noviny“). Zistilo sa, že vášnivý fotograf Stilve na jednej z fotografií, kde zvečnil jazero počas exkurzie, zachytil aj vojenské kasárne. A keďže viaceré fotografie s krásami lotyšskej prírody (a aj vyššie spomínanými kasárňami na jednej z nic) poslal do Ruska, hneď bol z neho „ruský špión“.
Pobaltské médiá uvádzajú, že najčastejšie „ruských špiónov“ chytajú v Estónsku. Niektorí kolegovia doslova žiadajú, aby sa domáce orgány v tejto „disciplíne“ dostali na úroveň Estónska. Napríklad, lotyšská novinárka Gunta Slogaová napísala: „Vždy, keď čítam, že v Estónsku chytili ďalšieho ruského špióna, chcem sa opýtať: a čo robia lotyšské špeciálne služby? Chcem, aby chytali ruských špiónov v Lotyšsku! Dúfam, že aj naše príslušné orgány pracujú efektívne, ako aj Estónci, ale robia to potichu,“ podčiarkla. Takto: treba naplánovať a určiť presný počet špiónov, ktorých treba chytiť.
Lotyšské Centrum investigatívnej žurnalistiky (organizácia živiaca sa z grantov západných štátov, vrátane grantov Sorosa) zverejnilo článok venovaný zatknutiam domácich obyvateľov upodozrievaných zo špionáže v prospech Ruska. Podľa jeho údajov, v priebehu posledných 4 rokov v pobaltských štátoch zatkli 20 ľudí: 10 v Estónsku, 8 v Litve a 2 v Lotyšsku. Ako uvádzajú mnohé pobaltské médiá, títo „špióni“ spáchali dosť podobné činy, ako už spomínaný Jurij Stilve.
Najviac v pobaltských médiách rezonoval prípad železničiara Alexandra Krasnoperova, ktorý nafotil železničné nákladné vagóny s vojenskou technikou NATO, ktorá sa presúvala cez územie Lotyšska. Bol obvinený zo „zbierania neoficiálnych informácií vojenského charakteru za účelom odovzdania ich cudziemu štátu.“ Tieto fotografie Krasnoperov poslal svojmu známemu Maximovi Krotovovi, ktorý žije v ruskom Kaliningrade.
Lotyšský opozičný aktivista a publicista Vladimír Linderman v tejto súvislosti pre média povedal: „Je tu veľa otázok. Napríklad, vojnová technika NATO, ktorú dopravili do našej krajiny na vojenské cvičenia alebo ako výzbroj pre našu armádu – je to tajná informácia? Určite nie, veď ministerstvo obrany pravidelne zverejňuje tlačové informácie a fotografie na túto tému. Dokonca pozýva obyvateľov miest a obcí, aby sa odfotografovali, keď sú v pozadí tieto tanky a obrnené vozidla. Tak potom prečo sa nedá ich fotografovať a posielať kamarátom? Pretože žijú v Rusku? V čom je problém?“ Poukázal na neuveriteľnú absurdnosť obvinení a zatýkaní „špiónov“.
Niektoré pobaltské médiá predsalen poukazujú na nezmyselnosť celej tejto frašky s chytaním „ruských špiónov“. Prízvukujú, že za dlhé roky neboli preukázané žiadne prípady skutočnej špionáže. Vrcholom týchto hier v pobaltských krajinách boli súdne procesy s domácimi obyvateľmi, ktorí nafotili vojenskú techniku na nákladných železničných vagónoch alebo takisto náhodou zachytili na fotografiách nejaký vojenský objekt, ktorý vôbec nepatrí do kategórie tajných a už viackrát sa objavoval aj v médiách.
Eugen Rusnák
