V stredu sa v Nemecku priblížilo rozuzlenie politickej krízy. Kresťanskí demokrati s Angelou Merkelovou a CSU sa dohodli na pokračovaní veľkej koalície so sociálnymi demokratmi. Pokiaľ dohodu schváli vnútrostranícke referendum SPD, tak sa Merkelová stane už po štvrtýkrát kancelárkou.
Aj keď sociálni demokrati dostali v septembrových parlamentných voľbách len 20,5 % hlasov, tak majú dôvod na oslavu. V priebehu koaličných rokovaní si vymohli štedrý prídel ministerstiev. Za víťaza v tejto situácii je predovšetkým považovaná Andrea Nahlesová, ktorá by mala vystriedať Martina Schulza.
„Andrea Nahlesová je kladivom a návokovou zároveň. Dokáže rozdávať rany, ale vie ich aj prijímať,“ chválil svoju nástupkyňu Schulz, ktorý by z čela strany mal odísť po straníckom referende.
Od septembra je štyridsaťsedemročná Andrea, ktorá má povesť neúnavnej a priamočiarej političky, predsedkyňou poslaneckého klubu SPD. Aj kvôli týmto vlastnostiam podľa novín Spiegel tak v poslednej dobe riadila stranu namiesto Schulza ona. Martin Schulz už pôsobí veľmi unavene a odchod z jeho strany pôsobí ako vyslobodenie.
Andrea je veľmi razantná žena, a tak práve ona pred tromi týždňami prehovorila k strane, aby jej členovia súhlasili s otvorením koaličných rozhovorov s CDU/CSU. „Vláda s niekym iným neznamená, že sme v SPD zradili,“ presvedčovala podľa Deutsche Welle stranu zmietanú obavami, že ďalšia účasť vo veľkej koalícii bude mať za následok pokračujúci odliv voličov.
V priebehu tohto prejavu Andrea naplno prejavovala svoje emócie začala kliať, dupať, biť sa du hrude a hovorila tak vášnivo až roztriasla mikrofóny na rečníckom pultíku. Sľubovala svojim spolustraníkom, že budú jednať tak tvrdo až budú kvičať.
Týmto prejavom si Nahlesová vyslúžila ovácie a dokázala prekričať silnejúce volanie mladej generácie v SPD. „Nebojím sa nových volieb. Bojím sa otázok, ktoré nám položia občania,“ odpovedala Kevinovi Kühnertovi, ktorý stojí v čele mládežníckej organizácie strany Jusos
Už v 90. rokoch bola Nahlesová aktívna a viedla socialnedemokratický dorast. Andrea pochádza z katolíckej rodiny v malej dedine v Porýní-Falci. Do sociálnej demokracie vstúpila už ako 18 ročná. Vyštudovala germanistiku a politické vedy a vo svojej absolventskej ročenke uviedla, že bude buď ženou v domácnosti alebo kancelárkou.
Už dve dekády je jednou z najvýraznejších osobností SPD, a tak jej budúcnosť, dá sa predpokladať, nebude budúcnosťou ženy v domácnosti.
V predošlom kabinete Merkelovej bola ministerkou práce a sociálnych vecí. Na tejto pozícii sa jej aj cez značný odpor firiem podarilo presadiť plošné zavedenie minimálnej mzdy 8,5 eura na hodinu. „Ťažko pracujúci, lacní a nechránení. To bola realita pre milióny zamestnancov v Nemecku. To už je teraz minulosť,“ pochvaľovala si potom, čo zákon prešiel Spolkovým snemom.
Vedenie SPD si teraz sľubuje, že jej elán, rozhádanú stranu nakopne a modernizuje. Asistovať by jej pri tom mal budúci minister financií Olaf Scholz. Olaf a Andrea sú protiklady a tak sa môžu vzájomne dopĺňať.