TASR o tom informoval riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž. “Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu. Na takéto rozhodovanie je príslušný okresný súd, v obvode ktorého odsúdený vykonáva doživotný trest a to za splnenia viacerých podmienok,” povedal Baláž.
Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného vypracúva väzenský ústav hodnotenie.
“Hodnotenie obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu, aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania, resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania.
Takéto hodnotenie musí byť objektívne a konkrétne, pričom v jeho závere sa uvedie odporúčanie riaditeľa ústavu, či odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa podmienečné prepustenie odporúča,” vysvetlil Baláž.
Senát Okresného súdu v Trnave v stredu (5.9.) rozhodol, že na doživotie odsúdený Ľubor Masár nebude podmienečne prepustený na slobodu. Trest dostal ako spolupáchateľ vraždy Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej–Groenovej, ktorá sa odohrala v auguste 1990 a bola spáchaná mimoriadne agresívnym spôsobom. Proti uzneseniu podal obhajca odsúdeného sťažnosť. Bol by prvý, ktorý by sa dostal po 25 rokoch na slobodu.



















