Môj profil 
Predplatné
Posledné rokovania koaličných partnerov boli možno tie najťažšie. Politici strávili v zatvorených priestoroch, fakticky izolovaní od zvyšku sveta, takmer 30 hodín. Predsa sa im podarilo dosiahnuť konečnú dohodu o budúcej zostave federálnej vlády. Novým belgickým premiérom bude liberálny politik Charles Michel z Reformného hnutia.
Dohodu o takzvanej „švédskej koalícii“ /podobným spôsobom zostavili vládu vo Švédsku/ sa podarilo dosiahnuť pod taktovkou samotného Charlesa Michela a flámskeho expremiéra Krisa Peetersa. Najväčším problémom počas diskusií štyroch koaličných partnerov bola podoba budúceho federálneho rozpočtu. Nová vláda bude musieť brať ohľad na výzvy zo strany Európskej komisie a tiež zvládnuť tlak domácej verejnosti, nespokojnej s pokračovaním úspornej rozpočtovej politiky.
Belgicko, ako každý členský štát EÚ, musí do 15. októbra predložiť Európskej komisii na posúdenie návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. To bol jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo sa štyri politické strany predsa museli včas dohodnúť na podobe vlády a jej hlavných politických cieľoch – viac času už nemali.
O podobe novej federálnej vlády rokovali zástupcovia liberálneho Reformného hnutia, Novej flámskej aliancie, flámskych kresťanských demokratov a flámskych liberálov. V budúcej vláde nebudú frankofónni socialisti odchádzajúceho premiéra Elia Di Rupa. Predpokladá sa, že podpredsedom federálnej vlády sa stane Kris Peeters. Rokovania prebiehajú a výsledok by sa mal dostaviť o niekoľko hodín.
Analytici v komentároch na margo zostavenia novej vlády podotýkajú, že hlavné mesto EÚ Brusel, ktoré by malo byť príkladom jednoty Európanov a samotných obyvateľov Belgicka, takýmto príkladom nie je. Malé kráľovstvo v centre Európy je rozdelené na dve polovice. Flámi sa pravidelne vyhrážajú Valónom, že sa osamostatnia.
K samostatnosti flámsky bohatý sever, kde žije asi 60% z 11 miliónov obyvateľov Belgicka, vyzývajú flámske nacionalistické strany. V posledných voľbách v máji zvíťazila najväčšia z nich, Nová flámska aliancia, na čele s Bartom De Weverom. Frankofónne strany však vytvorenie vlády s Weverom odmietli. Bart De Wever sa však nechystá vzdať. Podľa vlastných slov, bude svoju stranu viesť v parlamente ku konfederácii.
„Nemám žiadne ilúzie o tom, že frankofóni budú aj naďalej hovoriť „nie“ konfederácii, „nie“ Flámsku, „nie“ právu na sebaurčenie. Dávno sme pochopili, že konfederácia je ďalším štádiom vývoja krajiny, ktorá jej umožní ďalšiu existenciu. Vieme, že aj väčšina obyvateľov zdieľa tento názor,“ zdôraznil.
Prieskumy však svedčia o niečom inom: väčšina obyvateľov, 55 – 65 percent, je za zachovanie celistvosti krajiny. Separatistické nálady Flámov v Belgicku majú nárazový charakter: raz stúpajú, inokedy klesajú. Flámski politici tvrdia: čím je životná úroveň vo Flámsku vyššia, tým menej Flámi ochotní „kŕmiť“ zaostalé Valónsko.
Flámi sa už dávnejšie snažili o federalizáciu krajiny. V súčasnosti hovoria o konfederácii. Ide o iný stupeň autonómie. Niektorí analytici hovoria o možnom rozpade krajiny. Kým v EÚ nechcú o federalizácii krízou zmietanej Ukrajiny ani počuť, nepochopiteľne zabúdajú na belgickú realitu. Najzaujímavejšie je to, že Belgicko kedysi tiež bolo unitárnym štátom. A ako priznáva väčšina politických expertov, oporným bodom zachovania celistvosti krajiny bol práve prechod od unitárneho štátu k federalizmu. Podobný variant v prípade Ukrajiny však odmietajú ako v samotnej Ukrajine, tak aj v Európskej únii.
eu
.jpg)
.JPG)
