Môj profil 
Predplatné
Slovensko 3. novembra (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Mnohí ľudia sú hrdí na to, že veria v Boha. Áno, je to veľká vec – uveriť, že Boh je. Pre niekoho je to samozrejmosť, ak ho v tom rodičia od malička viedli a učili, že Boh je. Sú však aj ľudia, ktorí v neho uveria počas života, pri nejakej zvláštnej príležitosti. Ale mnohí zostávajú len pri tom, že uveria v existenciu Boha.
Myslím si, že to nestačí. Ak už v Boha uveríme, mal by to byť pre nás začiatok nového života. Začiatok nového vzťahu. A vzťahy sa budujú pri stretnutiach, rozhovoroch, v dôvere… Uznať existenciu Boha znamená uznať ho ako živú bytosť. Prináša to so sebou možnosť spoznať ho ako nového priateľa. Tak ako sa medzi sebou spoznávame ako ľudia, tak je možné spoznávať Boha. Možností je viacero. Napríklad čítanie Biblie významne prispeje k tomu, aby sme spoznali, aký Boh je, ako hovorí k človeku, čo mu dáva. Ďalším spôsobom je poznávať Boha v spoločenstve iných veriacich ľudí.
Pri tom všetkom ako človek rastiem, nové poznanie Boha ma posúva ďalej a vzbudzuje túžbu po osobnom stretnutí s ním. To je priestor, kde je možné spoznať Boha úplne novým spôsobom. Budovať s ním osobný vzťah, hovoriť s ním a počúvať ho. A tu nastáva nový rozmer viery. Od „verím v Boha“ sa človek posunie do roviny „verím Bohu“. Sú to dve rôzne veci. Vzťah sa mení, keď tej druhej osobe dôverujem a verím.
A sme to my, ľudia, ktorí potrebujeme na ceste spoznávania Boha uveriť mu. Boh je nemenný a stály. Pozná naše myšlienky a srdcia. Vie, akí sme. Vie to, pretože nás stvoril a ako je napísané v Biblii, každému osve utvoril srdce. On presne vie, čo môže od nás očakávať. A v objektívnej sebakritike vieme aj my veľmi dobre, čo v nás je a ako dokážeme zlyhávať vo vzťahoch k ľuďom. Sme to my, kto potrebuje budovať vzťah dôvery k Bohu a uveriť jeho slovám, ktoré nám hovorí.
V reálnom živote to znamená, že zotrvám vo viere aj vtedy, keď je zdanlivo všetko proti mne, nedarí sa mi, moje plány padajú a predstavy sa nenapĺňajú. Zotrvám vo viere aj keď sa veci dejú úplne naopak, ako som to očakávala. Boh totiž vidí ďalej ako ja. Ak sa mi všetko v živote rúca, Boh už na tom buduje niečo nové. Len zotrvať vo viere…
Keď som spoznala Boha osobne a uverila som mu, pýtala som si od neho prísľub. Chcela som uistenie, že môj vzťah s ním bude ďalej pokračovať a ja nebudem musieť bojovať o vieru v jeho slová. Ach, ja človek. Ako málo som ho poznala! Ale Boh to pre mňa urobil, dal mi svoje slovo a ja som sa opäť ocitla v situácii, či mu uverím, alebo nie. Slová, ktoré mi dal, vo mne rezonujú dodnes. Verím mu. A v ťažkých situáciách si tie slová čítam v Biblii, opakujem si ich v mysli a nechám sa na nich doslova niesť.
Uveriť v Boha je nový štart do života. Uveriť Bohu je úplne nový rozmer vzťahu s ním. Nie každý sa tam prepracuje. Niekomu stačí len to, že Boh existuje. Ale vzťah s Bohom obohacuje život človeka. Niekto už tú myšlienku predo mnou vyslovil a ja ju len zopakujem – bohatý – Boh a ty. Ak túžime po bohatstve, myslime na to, že základom tohto slova je Boh. Vo vzťahu s Bohom totiž rastieme my, nie Boh. Rastieme, pretože nám dáva kus seba, vstupuje do nášho života a vedie nás vo viere.
Človek sa rád kadečím obohacuje, ale v konečnom dôsledku zistí, že ho to nenapĺňa. Skúsme sa nechať obohatiť Bohom. Jednoducho – budovaním osobného vzťahu v dôvere a viere. Viere, ktorá vyjadrí, že ja nielen v Boha verím, ale uverila som mu. A Boh sám sa stane najväčším bohatstvom môjho života.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno.
.JPG)
