Ústavný právnik: Prepustenie exposlancov ODS je absurdná interpretácia ústavy

Praha 17. júla (TASR) – Český ústavný právnik Jan Kysela v rozhovore pre denník Právo podrobil kritike utorkové rozhodnutie Najvyššieho súdu (NS), ktorý vyňal troch bývalých poslancov ODS, obvinených z korupcie, z právomoci policajtov, žalobcov a sudcov.

Exposlanci Ivan Fuksa, Marek Šnajdr a Petr Tluchoř, ktorí sa vzdali mandátov a údajne za to mali prijať ponúkané lukratívne posty v pološtátnych firmách, sú podľa NS chránení poslaneckou imunitou.

Ústavný právnik Kysela vyhlásil, že prepustenie exposlancov ODS z väzby je absurdná interpretácia ústavy. Citovali ho dnes Novinky.cz, spravodajský server denníka Práva.

Na otázku, ako hodnotí rozhodnutie NS, Kysela odpovedal, že mal možnosť zoznámiť sa len s tromi odsekmi zverejnenými na internete. S podstatou veci "hrubo nesúhlasí". Uviedol: "Podľa toho, ako NS pracuje s článkom 27 ústavy o imunite, mám skoro pocit, že má iný text."

Reklama

Kysela vysvetlil, že ide o dva odseky.

V prvom sa píše, že poslanca ani senátora nemožno stíhať za hlasovanie v Snemovni alebo Senáte či v ich orgánoch, čo tento prípad nebude.

Reklama

V druhom odseku sa píše, že za prejavy uskutočnené v Snemovni alebo Senáte či v ich orgánoch nemožno poslanca alebo senátora trestne stíhať. "Za prejavy uskutočnené v Snemovni, to je tá podstata veci," upozornil právnik.

Najvyšší súd však podľa Kyselu vykladá prejavy uskutočnené s Snemovni alebo jej orgánoch ako v zásade akékoľvek konanie, ktoré súvisí s politickou činnosťou. "Bolo by možné to takto konštruovať – len by to v ústave muselo byť," dodal Kysela.

"Rokovacie poriadky oboch komôr parlamentu pritom evidentne majú na mysli, že prejav je to vtedy, keď stojíte v rečnisku v Snemovni alebo rozprávate vo výbore či komisii a niekoho urazíte, tak za to nemôžete byť stíhaní. Nie že si niečo klábosíte v reštaurácii v Snemovni," uviedol ústavný právnik.

Podľa všetkého to, čo je chránené indemnitou čiže nepostihnuteľnosťou, je všetka politická činnosť poslanca, ktorá prebieha v Snemovni. Lenže to v ústave napísané nie je, upozornil Kysela. "To je úplne absurdná a iracionálna interpretácia ústavy, ktorá úplne ignoruje kontext dvoch rokovacích poriadkov oboch komôr," dodal ústavný právnik.

Vyjadril tiež obavy, že celý prípad skončí na tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu. Nie je totiž nikto, kto by sa obrátil na Ústavný súd, aby vec nanovo posúdil.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.