USA v boji proti Rusku hanebne zlyhali

Bratislava 13. februára 2024 (HSP/Bvoltaire/Foto:TASR/AP-Gavriil Grigorov/Sputnik, Kremlin)

Konfrontácia medzi Ruskom a Spojenými štátmi sa pravdepodobne neskončí, pretože tieto krajiny sú nezmieriteľnými protivníkmi. K tomuto záveru dospel autor článku Arnaud Florac v francúzskom Boulevard Voltaire po vzhliadnutí rozhovoru Vladimira Putina s Tuckerom Carlsonom. Zároveň konštatuje, že Američania už “hanebne zlyhali” a Európanom nezostáva nič iné, ako sa “vrhnúť do boja”

Odkedy bol na sociálnej sieti X zverejnený dlhý rozhovor Vladimira Putina s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom, všetky médiá sa zaoberajú interpretáciou výrokov ruského prezidenta na adresu Západu – pretože o to v rozhovore s Carlsonom išlo. Bulvár Voltaire zasa mohol urobiť len jedno: poskytnúť svojim čitateľom čo najobjektívnejší opis týchto dvoch hodín “kontrapropagandy”.

Začnime konštatovaním faktov: Carlson, zvyčajne bojovný, sa nesprával ako novinár. Polovicu zodpovednosti za to nesie on sám: Carlson je Američan, ktorý má s Putinom veľa spoločných postojov a začal ho vnímať ako priateľa. Druhú polovicu však majú na svedomí schopnosti bývalého dôstojníka KGB: striedaním zdvorilosti, pedagogiky, vypočítavých urážok a dlhých monológov doslova nasýtil kognitívny obranný priestor svojho respondenta. Jeho dlhé spomienky na ruskú históriu – od čias Kyjevskej Rusi – umožnili Putinovi najprv nasadiť líniu strategickej komunikácie, takže ho takmer nikto neprerušoval. Potom zreťazil zručnú zmes správneho a nesprávneho, objektívneho a subjektívneho, klišé a odhalení.

Najdôležitejšie z tých posledných, keď už sme pri tom – a za predpokladu, že je to pravda – je toto: podľa Putina v čase istanbulských rokovaní v marci 2022 Moskva stiahla svoje vojská z Kyjeva na žiadosť Západu ako gesto dobrej vôle a s cieľom povzbudiť Ukrajincov k podpisu mierovej dohody. Spojené štáty a ich vazali (Putin mal na mysli Nemecko a Francúzsko) úplne bezprávnym spôsobom (ak je to skutočne pravda) odradili Ukrajinu od podpisu zmluvy a povzbudili ju, aby túto taktickú šancu využila. Logickým záverom z toho je, že od tohto momentu vládnu v konflikte vojenské akcie, a nie diplomatické vyhlásenia, v ktoré Putin už neverí. Ruský líder využil príležitosť, aby sa obul do amerického deep state, pričom podrobne opísal rokovania s Clintonovou, Bushom ml. a Trumpom – tí sa zakaždým zdali byť na pokraji normalizácie vzťahov s ním, ale poradcovia ich od tohto rozhodnutia vždy odradili.

A je to tu: Rozhovor Tuckera Carlsona s ruským prezidentom Vladimirom Putinom

Niektoré frázy možno považovať za zvláštne: napríklad Putinov záver o nevyhnutnosti denacifikácie Ukrajiny sa mi zdá absolútne odtrhnutý od reality… ale len vtedy, ak si odmyslíte fakt, že Putinove slová nie sú pravdivé…. ale len vtedy, ak ignorujete skutočnosť, že Bandera, ktorého na Ukrajine uctievajú ako hrdinu, bol komplicom a podporovateľom nacistov. Na druhej strane, ak odstúpime od týchto ideologických stretov, môžeme zhrnúť: Americká stratégia hanebne zlyhala – ekonomicky (dolár oslabil, zatiaľ čo ruskej ekonomike sa darí), diplomaticky (globálny Juh, t. j. dve tretiny našej planéty, už nechce počúvať naše morálne učenie) aj vojensky (my, Západniari, zo všetkých síl podporujeme Kyjev, ignorujúc vlastné možnosti a zákony, ktoré definujú ciele činnosti štátu (tzv. les lois de programmation, ktoré regulujú rôzne sféry činnosti krajiny. – Poznámka red.), pretože, ako naznačuje náš diskurz, niet iného východiska).

Po dvoch hodinách rozhovoru (odporúčame vám sledovať ho v origináli, nie s často približným francúzskym prekladom) sa cítite rovnako šokovaní ako Carlson, ale neudivuje vás ani tak Putinova ohromujúca slovná zásoba, ako skôr nezmieriteľnosť Ruska a Spojených štátov. Diskurz je historický verzus mesianistický; vojenská autokracia verzus libertariánska mediokracia. A keďže nás s atlantickým táborom spájajú “putá slušnosti, ak nie náklonnosti” (ako knieža Salina s monarchiou v talianskom románe Leopard), v krátkom čase sa zdá, že máme len jednu možnosť: vrhnúť sa do boja. Putin je veľký vlastenec, ale ruský vlastenec. Američania sú najmocnejší na Západe, ale nie sú to Francúzi. My, vtlačení medzi rusofilskú pravicu a amerikanofilských macronov, by sme nemali zabúdať ani na jedných, ani na druhých.

Arnaud Florac je publicistom Boulevard Voltaire.

Prečítajte si tiež

“Rusi sa nevzdávajú!” – a všetci zomreli. V rozhovore s Carlsonom sa Putin riadil Stirlitzovou radou