Môj profil 
Predplatné
Washington 22. októbra (TASR) – Americký prezident Barack Obama a jeho republikánsky vyzývateľ Mitt Romney sa dnes v noci stretnú v záverečnej, tretej televíznej debate, ktorej ťažiskom bude zahraničná politika.
Väčšina prieskumov v USA sa sústreďovala takmer výlučne na názory amerických voličov na ekonomiku a ďalšie otázky vnútornej politiky. Málo sa hovorilo o tom, aké majú Američania názory na problémy zahraničnej politiky.
Tlačová agentúra AP priniesla pohľad americkej verejnosti na niekoľko tém zahraničnej politiky, ktorá je považovaná za Obamovu silnú stránku.
Obama si počas prvého funkčného obdobia svojím počínaním v oblasti zahraničnej politiky celkovo vyslúžil u voličov väčšiu podporu než v otázkach ekonomiky.
Podľa väčšiny prieskumov – čo sa týka zvládania medzinárodných otázok – voliči viac dôverujú Obamovi než Romneymu. Nedávny prieskum AP-GfK v otázke "ochrany krajiny" ukázal, že Obama vedie o šesť percent medzi voličmi, ktorí najpravdepodobnejšie pôjdu voliť. V prieskume Washington Post-ABC News získal Obama v oblasti medzinárodných vzťahov 10-percentný náskok.
Vzhľadom na ekonomické problémy Spojených štátov, s ktorými sa krajina borila za posledné štyri roky, neprekvapuje, že menej Američanov podporuje americké zaangažovanie sa do problémov v iných častiach sveta.
Tohtoročný prieskum organizácie Pew Research Center ukázal, že podľa názoru 83 percent Američanov by Spojené štáty mali venovať menšiu pozornosť problémom v zahraničí a koncentrovať sa na problémy vo vnútri USA. Ide o najväčšie percento – s týmto názorom – od polovice 90. rokov.
V roku 2007 iba 67 percent republikánov uvádzalo, že Spojené štáty sa majú viac koncentrovať na domáce problémy – v porovnaní s 87 percentami demokratov. Stranícky názorový rozdiel sa zmenšil, pričom 86 percent republikánov a 80 percent demokratov hovorí, že USA sa majú viac venovať domácim problémom.
V prieskume Pew Research Center z 12.-14. októbra sa prejavil rôzny názor Američanov na to, ako Obamova administratíva zvládla situáciu v Líbyi, pričom republikáni dali najavo ostrý nesúhlas. Medzi tými Američanmi, ktorí väčšmi sledovali vyšetrovanie útoku v Benghází (kde zahynul americký veľvyslanec), prejavilo podporu 36 percent a 52 percent nesúhlasilo.
Celkovo 86 percent republikánov, sledujúcich vyšetrovanie udalostí, vyjadrilo nesúhlas s tým, ako Obama riešil situáciu v Líbyi. Väčšina demokratov (70 percent) súhlasilo a nezávislí väčšinou nesúhlasili (59 percent).
Približne polovica Američanov si myslí, že USA by mali mať tvrdšiu ekonomickú politiku voči Číne, čo je posun v porovnaní s rokom 2011. Tento trend by mohol prospieť Romneymu, ktorý je za tvrdšiu obchodnú politiku s druhou najväčšou ekonomikou sveta.
Celkovo si 49 percent Američanov myslí, že USA by mali byť voči Číne skôr tvrdšie než sa snažiť o bližšie vzťahy, čo je deväťpercentný nárast – v prospech tvrdšej ekonomickej politiky – v porovnaní s prieskumom z marca 2011. Názorový posun sa najviac prejavil u nezávislých voličov.
Čo sa týka konfliktu na Blízkom východe, podľa prieskumu Pew Research Center si takmer dve tretiny Američanov myslia, že Spojené štáty by mali byť menej zaangažované pri zmenách vo vedení krajín na Blízkom východe. Iba 23 percent Američanov chce, aby USA zohrávali v týchto konfliktoch väčšiu úlohu.
Z prieskumu však vyplynula prinajmenšom jedna výnimka, väčšina Američanov si želá tvrdší postoj USA v otázke iránskeho jadrového programu.
Ohľadom Ruska panujú zmiešané názory, mieni AP. Romney označil Rusko za nepriateľa Spojených štátov. Americká verejnosť má vo všeobecnosti negatívny názor na bývalého nepriateľa z čias studenej vojny.
Prieskum, uskutočnený v júni Nemeckým Marshallovým fondom ukázal, že 42 percent Američanov má priaznivý názor na Rusko, čo bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles o šesť percent. Zároveň z prieskumu vyplynulo, že Američania sa nezhodnú v názore na to, či je možná spolupráca s Ruskom.
Podľa názoru 48 percent Američanov majú Rusko a USA dosť spoločných záujmov na to, aby mohli spolupracovať. Avšak 43 percent si myslí, že záujmy oboch veľmocí sú natoľko rozdielne, že spolupráca nie je možná.
