Po tom, ako sa Bielemu domu v posledných dňoch nepodarilo presvedčiť Izrael o viacerých otázkach v Gaze, sa Washington, ktorý nedokáže preklenúť rozdiely medzi svojimi najbližšími spojencami, ocitá v čoraz nepríjemnejšej situácii. Po stredajšom stretnutí ministrov zahraničných vecí G7 bolo na poslednú chvíľu vydané nepodstatné spoločné vyhlásenie, ktoré podľa odborníkov v skutočnosti riešeniu krízy veľmi nepomôže, ale odráža rastúcu nedôveru spojencov vo Washington.

Na záver dvojdňového stretnutia v Tokiu vydali ministri zahraničných vecí G7 v stredu neskoro večer “jednotné posolstvo” o izraelsko-palestínskom konflikte vrátane výzvy na humanitárne prerušenie bojov a “mierový proces”, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na japonského ministra zahraničných vecí Joko Kamikawu.

Analytici sa domnievali, že vyhlásenie poukazuje na ťažkosti pri dosahovaní konsenzu a že má len málo podstatného obsahu, ktorý by skutočne pomohol humanitárnej katastrofe alebo deeskaloval napätie, ale je len opakovaním predchádzajúcich výziev. Hoci Blinken vyzval členov G7, aby sa “zjednotili tvárou v tvár tejto kríze a hovorili, tak ako my, jedným jasným hlasom”, skupina bohatých krajín sa podľa analytikov stáva poslednou klikou, ktorú rozdelila vojna vedená Spojenými štátmi.

Biely dom v utorok navrhol, že izraelské sily by nemali znovu obsadiť Gazu, krátko po tom, ako sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyjadril, že krajina bude mať “celkovú zodpovednosť za bezpečnosť” v Gaze na “neobmedzené obdobie” po skončení vojny, uviedla CNN.

Je to zároveň posledný zo série názorov, ktoré Netanjahu vyslovil a ktoré sa rozchádzajú s názorom Bieleho domu, po tom, ako Izrael ostro odmietol výzvy amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena na “humanitárnu prestávku”, ktorá by umožnila rukojemníkom a civilistom opustiť Gazu a Palestínčanom dostať sa do nej.

“Nie je toho veľa, čo môže [Biely dom] urobiť, aby zastavil tempo Izraela,” povedal v stredu pre Global Times Tian Wenlin, výskumný pracovník Čínskych inštitútov súčasných medzinárodných vzťahov, a dodal, že silný vplyv židovskej lobby.

Tian poznamenal, že prehlbujúca sa priepasť medzi USA a Izraelom je výsledkom ich rozdielnych cieľov a požiadaviek. Zatiaľ čo Izrael sa snaží Palestínčanov odradiť a usiluje sa o odvetu, USA sa snažia konflikt čo najskôr deeskalovať, aby neboli ovplyvnené ich ďalšie programy.

Ču Jung-ťiao, riaditeľ Centra pre štúdium Afganistanu na univerzite v Lan-čou, sa domnieva, že “prísne” varovania Bieleho domu sa javia skôr ako akt “dvojitého jednania”, ktorého cieľom je zbaviť sa zodpovednosti uprostred výbuchov hnevu na domácej i medzinárodnej scéne, ako aj prehlbujúcej sa roztržky so spojencami.

“Dvojité štandardy a prílišná zaujatosť USA voči Izraelu vedú k zrúteniu ich dôveryhodnosti a dôvery medzi spojencami. Pre spojenecký systém USA je ukrajinská kríza skúškou sily Washingtonu, zatiaľ čo palestínska kríza je skúškou svedomia. A zo svojho svedomia sa spojenci od USA dištancujú, hoci sa s nimi stále musia verbálne spájať,” povedal v stredu pre Global Times Lü Xiang, výskumný pracovník Čínskej akadémie spoločenských vied.

Hlavné rozpory spočívajú v tom, aký tlak treba vyvinúť na Izrael, aby sa “humanitárna prestávka” uskutočnila, a v realizácii dvojštátneho riešenia – návrhu, ktorý podporuje veľká väčšina krajín, uviedli pozorovatelia.

Na Valnom zhromaždení OSN minulý mesiac Francúzsko ako jediná krajina G7 podporilo rezolúciu, ktorá vyzýva na “okamžité a trvalé” prerušenie vojny a odsudzuje “všetky násilné činy zamerané na palestínskych a izraelských civilistov”. Kanada, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené kráľovstvo sa zdržali hlasovania, zatiaľ čo USA podľa správ médií hlasovali proti.

Hlavnou príčinou tohto rozdelenia sú viac ako zjavné dvojaké štandardy, ktoré USA prejavujú pri svojej tzv. hodnotovej diplomacii, čo je vidieť na ostrom kontraste v ich postoji k Ukrajine a Palestíne, uviedli experti.

Prečítajte si tiež:

• USA sa blížia k tretej svetovej vojne
• Biden čelí “limitom svojho vplyvu”