Môj profil 
Predplatné
Hovorkyňa rezortu americkej diplomacie Heather Nauert uviedla, že tento krok “zvýši nestabilitu a strádanie” pre kurdský región a jeho obyvateľov. Takisto skomplikuje schopnosť regionálnej kurdskej vlády spolupracovať s irackou centrálnou vládou a susednými krajinami.
Nauertová však zdôraznila, že USA nezmenia pre toto referendum svoje “historické vzťahy” s irackými Kurdmi.
Dodala, že USA nesúhlasia s krokmi žiadnej strany zameranými na zmenu hraníc v Iraku. Podľa nej skupina Islamský štát a iní extrémisti dúfajú vo “využitie nestability a nezhody”.
Aj Organizácia Spojených národov varovala v pondelok pred “potenciálne destabilizujúcimi” účinkami referenda o nezávislosti. Podľa OSN “by sa mali všetky otvorené záležitosti medzi federálnou vládou a regionálnou vládou Kurdistanu riešiť prostredníctvom štruktúrovaného dialógu a konštruktívnym kompromisom”.
Generálny tajomník OSN António Gutteres vyjadril ľútosť, že irackí Kurdi pristúpili k referendu. Podľa hovorcu OSN Stephana Dujarrica Gutteres zaznamenal, že referendum bolo “vyhlásené jednostranne vrátane sporných oblastí” a nesúhlasili s ním iracké úrady a medzinárodné spoločenstvo. Gutteresovi je ľúto, že sa nevyužili príležitosti na rokovania.
Viac ako 90 percent hlasujúcich v referende v irackom Kurdistane podporilo nezávislosť pre tento autonómny región. Vyplýva to z prvých výsledkov, ktoré v pondelok neskoro večer zverejnila volebná komisia v Arbíle.
Účasť hlasujúcich v referende bola viac ako 72 percent, dodala komisia. Konečné výsledky sa očakávajú do troch dní.
Výsledok referenda nie je právne záväzný. Prezident irackého Kurdistanu Masúd Barzání povedal, že úspešné hlasovanie v referende nepovedie k automatickému vyhláseniu nezávislosti, ale iba k ďalším rokovaniam s Bagdadom.
Proti referendu sa vyslovili okrem USA, OSN a Iraku aj Turecko a Irán. Podľa nich to môže destabilizovať región a odvrátiť pozornosť od bojov s teroristickou organizáciou Islamský štát.
Iracké ministerstvo obrany po zatvorení hlasovacích miestností v pondelok vyhlásilo, že spúšťa spoločné vojenské cvičenia “veľkého rozsahu” s Tureckom pozdĺž spoločných hraníc. Ústredná iracká vláda aj Turecko predtým pohrozili vojenskou intervenciou v reakcii na referendum, ktoré považujú za neprijateľné.
