Únos Európy: TTIP má vraj byť podpísaná už na jeseň. Verejnosť protestuje

Európa/USA 10. januára 2016 (HSP/fondsk.ru/Foto:TASR/AP/DPA-Gregor Fischer)

Iniciátori Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP), ktorí v poslednom roku aktívne pracovali, pripravili verejnosť na podpísanie dohody o TTIP už na najbližšiu jeseň. Realizácia tejto dohody sľubuje zmenu situácie v svetovej ekonomike a bude mať dôsledky pre celý systém medzinárodných vzťahov

Vypracovanie projektu TTIP prebieha v atmosfére utajenosti. Široká verejnosť sa musela doteraz uspokojiť s útržkami alebo s nie veľmi jasnými vyhláseniami „splnomocnených orgánov“, či únikmi z médií. Až vo februári 2015 boli na internetovej stránke Eurokomisie uverejnené skúpe informácie o plánovanej dohode.

Zato naplno pracujú médiá kontrolované nadnárodnými spoločnosťami, ktoré sa podobne ako v rozprávke snažia verejnosť presvedčiť o tom, že americký šedý vlk, snažiaci sa zaliezť do európskej postele, vlastne vôbec nie je vlk, ale láskavá babička. Verejnosti  sa však zdajú jeho zuby príliš veľké, a nie je ani veľmi náchylná veriť tvrdeniam, že celá táto maškaráda sa rozohráva v jej prospech. Prečo potom tie tajnosti? V Európe neexistuje nijaká iná téma, okolo ktorej by bol taký napätý informačný zápas a ktorú by nezahaľovala taká ťažká opona dezinformácií.

Od  začiatku práce na projekte TTIP uplynuli už viac než tri roky a za tento čas sa mnohé tajné zmenilo na očividné. Črtá sa tak nasledovný obraz. Na transatlantickú zónu voľného obchodu pripadne 46 % svetového HDP. Tvrdí sa, že budúce partnerstvo sa zameriava na odstránenie „cla, obmedzení služieb, získanie lepšieho prístupu k otvoreným trhom a uľahčenie investícií“.

Pre EÚ budúca dohoda otvorí širší prístup na americký trh štátnych objednávok, zachová sa zákaz dovozu geneticky modifikovaných organizmov (GMO), hormonálne ošetrovaného hovädzieho mäsa a majú sa uznať geografické obchodné značky na potraviny.

Spojeným štátom americkým TTIP sľubuje voľnejší prístup do Európy prostredníctvom amerických poľnohospodárskych potravín, beztarifného vývozu áut a zachovania zákazu získavania zahraničných dodávateľov v niekoľkých odvetviach výroby, napríklad v lodnom.

Takýto povrchný výklad obsahu TTIP bol však naštrbený únikom informácií z Bruselu v marci 2014, keď nemecký denník Die Zeit uverejnil obsah tajne získaných siedmich kapitol dohody, z ktorých vyplýva, že napr. článok  14 budúceho dokumentu obsahuje pravidlá, ktoré zakazujú vládam znárodňovanie alebo vyvlastnenie, ak si to nevyžaduje verejný prospech v rámci zodpovedajúcej právnej procedúry, na nediskriminačnom zákone, s vyplatením kompenzácie. Slovom, stanovuje sa obmedzenie ekonomickej suverenity národného štátu.

Ak by sa líder nejakého štátu predsa len rozhodol pre znárodnenie, článok 14 (2) stanovuje kompenzácie na základe  „spravodlivej trhovej hodnoty… plus úroky podľa trhovej ceny“. Ako sa povie, hneď odpadne chuť znárodňovať.

To však nie je všetko. Rozpracovaná je tzv. Téza o regulovaní sporov medzi investormi a štátom zameraná na to, aby sa ešte viac zúžila sféra kompetencií štátu v ekonomike. V decembri 2013 viac než 200 ekológov, odborárov a spoločenských organizácií pre ochranu spotrebiteľov poslalo list americkému Vedeniu obchodného predstavenstva a  Európskej komisii s požiadavkou  vylúčiť spomínanú  Tézu z obchodných rokovaní, pretože sa zjavne jedná o „jednosmernú ulicu, vďaka ktorej nadnárodné spoločnosti môžu mať požiadavky na vládnu politiku, ale vlády ani súkromné osoby nemajú právo vyzývať korporácie k zodpovednosti“.

S rozsiahlym analytickým materiálom proti dohode vystúpil šéf organizácie Globálna spravodlivosť Nick Duerden. Poukázal na to, že „dohoda sa vypracovávala tajne a v procese vypracovania sa zúčastňujú stovky lobistov nadnárodných spoločností. Snažia sa zlikvidovať demokratické normy regulovania a vytvoriť paralelný systém ovplyvňovania štátu, aby prinútili štát stať sa zodpovedným pred korporáciami, a nie naopak“.

Nemenej diskriminačné pravidlá sa vzťahujú aj na finančnú činnosť národných štátov v oblasti regulovania a vedenia poistnej a bankovej činnosti.

Dean Baker, šéf Centra pre ekonomický a politický výskum (CEPR) hovorí: „Návrh, aby sa za hlavný cieľ tohto partnerstva považovalo voľné obchodovanie, je veľká dezinformácia. Obchodné bariéry medzi EÚ a USA sú už teraz minimálne. Dokument je skôr určený na to, aby sa zaviedli pravidlá, ktoré by  obmedzovali možnosť národných a miestnych vlád určovať bezpečnostné normy, normy v zdravotníctve, pri ochrane životného prostredia a stanovovali by práva spotrebiteľov.

Hlavným „výhercom“ pripravovaného  TTIP sa stanú americké korporácie, ktoré vďaka nižším výrobným cenám môžu začať masový útok na trh EÚ, ktorý príde o ochranu a úplne si ho môže podriadiť. Začiatkom roku 2015 bol uverejnený článok  amerického ekonóma  Jeronima Capalda v Nemeckých ekonomických  správach o dôsledkoch TTIP pre EÚ. Podľa jeho výpočtov dohoda v prvom desaťročí privedie k serióznym stratám v európskom netto vývoze. Prejaví sa to znížením pracovných príjmov. Najväčšie straty zaznamená Francúzsko, ktoré príde v ročnom prepočte o 5 500 eur na jedného pracovne aktívneho jedinca, Severná Európa o 4 800 eur, Veľká Británia o 4 200 eur, Nemecko o 3 400 eur. Celkovo EÚ príde o 600-tisíc pracovných miest a o množstvo drobných poľnohospodárskych hospodárstiev.

Negatívny vplyv TTIP na Európu sa rozšíri nielen na ekonomiku. Renomovaný nemecký publicista Jens Jensen poukazuje na jeho dôsledky v oblasti kultúry: „Predstavme si amerického producenta, ktorý prichádza na európsky trh dotovaného nemeckého alebo francúzskeho filmu. Na základe podmienok TTIP môže žiadať poskytnutie takých dotácií, aké majú nemecké alebo francúzske filmy. Alebo žiadať odstránenie všetkých dotácií. Takýmto spôsobom bude zrušená myšlienka stimulovania európskej filmografie, ktorá prežíva v súboji s Hollywoodom iba vďaka štátnej pomoci. Nemecký film umrie okamžite. Parlamenty všetkých európskych štátov prijali rozhodnutie pomáhať rozvoju národnému filmovému priemyslu a tieto demokraticky prijaté stanovy budú likvidované  podpísaním TTIP“.

Podľa Jensena  obdobná situácia bude aj s divadlom, symfonickými orchestrami, verejnými televíznymi štúdiami a vydavateľstvami.

Príprava projektu dohody finišuje a európsku verejnosť nepripúšťajú k tomu, aby sa s ňou zoznámila. Európska verejnosť nemlčí, protestuje. Na stránke hnutia STOP TTIP je uverejnený text petície proti uzavretiu Transatlantického partnerstva, ktorú podpísali už vyše tri milióny ľudí. Minulý rok desaťtisíce ľudí  protestovalo v celej Európe proti TTIP.

Rady protestujúcich rastú a európske orgány sa ich podľa možnost snažia neutralizovať. Napríklad v júli minulého roka Eurokomisia odmietla registráciu medzištátnej občianskej iniciatívy STOP TAFTA (iný názov pre TTIP).

V marci 2015 špeciálnym nariadením Bundestagu bolo stanovené, že rady nemeckých miest a obcí nemajú právo skúmať obsah TTIP, a ak to robia, porušujú tým zákon. Medzičasom sa v marci 2015 príprava TTIP a obsah jeho dohody prerokúvala v 113 mestských a miestnych radách v Nemecku a všade v tejto otázke boli prijaté negatívne rezolúcie.

Na tomto pozadí sa lídri najväčších nemeckých politických strán správajú, akoby boli zhypnotizovaní. Dokonca aj nemeckí sociálni demokrati, ktorí v svojom najlepšom období vypracovali úspešnú „východnú politiku“, sa tvária tak, ako by TTIP neprinášalo so sebou nič negatívne.

Dlhá cesta nemeckých sociálnych demokratov, ktorí zažili svoje vzlety i pády, zrejme priviedla v súčasnosti k tomu, že táto strana sa ocitla v tábore likvidátorov nemeckého sociálneho štátu. Zato sa čoraz sebaistejšie dvíhajú protestné hlasy  strán „druhého radu“ (Zelení), odbory a spoločenské organizácie nezávislé od nadnárodných spoločností. Svoju vec nepovažujú za beznádejnú.  Ak bude koncom roka 2016 dohoda o TTIP schválená vládami členských štátov EÚ, ďalším krokom bude proces jej ratifikácie v parlamentoch. Zrejme práve to sa stane kulminačným bodom zápasu. A práve tieto výsledky ukážu, či sa americkému býkovi podarí Európu uniesť.