Môj profil 
Predplatné
V opačnom prípade hrozí, že lokalitu by mohli pre nedostatočnú ochranu vyňať zo Zoznamu svetového dedičstva. Slovensko ešte minulý rok sľúbilo, že prijme adekvátne opatrenia a hranice vymedzí do februára 2020. „Výbor Svetového dedičstva UNESCO opakuje svoje stanovisko, že z dôvodu pretrvávajúceho nedostatku primeranej právnej ochrany slovenských komponentov nemožno z dlhodobého hľadiska zaručiť ich ochranu pred ťažbou dreva a inými potenciálnymi hrozbami,” píše Výbor UNESCO.
Ako agentúre SITA povedal hovorca ministerstva životného prostredia (MŽP) Tomáš Ferenčák, vláda by sa mala touto problematikou zaoberať už v septembri. “Zachovanie Karpatských bukových pralesov patrí medzi priority MŽP. Rezort v súčasnosti finalizuje návrh na úpravu hraníc lokality UNESCO, pričom pri jeho príprave bolo našou snahou zahrnúť doň všetky cenné zvyšky pralesov a starých lesov a v maximálnej možnej miere reflektovať požiadavky Výboru svetového dedičstva,” zdôraznil Ferenčák. Súčasné vedenie ministerstva si podľa neho dalo jednoznačne za cieľ problém definitívne vyriešiť, jasne určiť hranice a zaistiť tak ochranu tohto vzácneho územia. Na riešení envirorezort pracuje s rezortom pôdohospodárstva a obrany, ako aj so štátnymi a neštátnymi vlastníkmi pozemkov.
Nominačný projekt v slovenskej žiadosti o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO z roku 2007 uvádza, že Slovensko bude prísne chrániť 5 766,4 hektára bukových pralesov na svojom území. Podľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK však až 67 percent z tejto výmery nemá zabezpečenú ochranu tak, ako to uvádza nominačný projekt. Ako pre agentúru SITA povedal Peter Sabo z VLKa, projekt renominácie počíta so zmenšením rozlohy chránenej lokality o 1 370 hektárov, čo je 23 percent. VLK aj preto trvá na svojej požiadavke na vyradenie slovenskej časti Karpatských bukových pralesov zo zoznamu svetového dedičstva a jej zaradenie na zoznam ohrozených lokalít. Ferenčák z MŽP tvrdí, že pôvodný nominačný projekt obsahoval nepresnosti. “Preto bude aj výmera slovenskej časti tohto vzácneho územia nakoniec iná, ako výmera uvádzaná v pôvodnom nominačnom projekte z roku 2007,” vyhlásil Ferenčák.
V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. V roku 2011 bola rozšírená o komponenty v Nemecku a v roku 2017 o 63 nových komponentov a ďalších deväť krajín Európy s novým názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Slovenskú časť tvoria štyri komponenty, z toho tri – Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. “Výbor UNESCO podľa VLKa na tohtoročnom zasadnutí iba potvrdil to, čo hovorí už dva roky, že neschopnosť Slovenskej republiky ochrániť svoje komponenty predstavuje nebezpečenstvo pre lokalitu ako celok. Slovensko tak svojou neschopnosťou ohrozuje aj ostatných 11 krajín, ktorých lesy sú súčasťou tejto spoločnej lokality,” uzavrel Sabo.
.jpg)
