Kyjev 22. októbra 2018 (HSP/Foto: Facebook)
Krátko po zastavení zásobovania teplou vodou čaká Ukrajincov ďalší problém – ide o vzdanie sa vykurovania bytov. Medzinárodný menový fond od Kyjeva totiž požaduje zvýšiť ceny plynu o 60 %, inak je vraj ohrozené poskytnutie nových úverov.
Ukrajinská vláda sa teraz snaží dosiahnuť dobrý výsledok v zlej hre. Úrady sa pokúšali odsúvať nepríjemný moment, lenže plyn pre obyvateľstvo i tak zdražie o 23,5 %, čo je 8850 hrivien za tisíc kubíkov (cca 275 euro). Rozhodnutie bude účinné od 1. 11. 2018.
Ukrajinský premiér Hrojsman na to povedal, že chápe ťažkosti ukrajinských rodín. Za úspech však považuje, že ceny plynu neporastú tak prudko, ako to požadoval MMF. Čiže namiesto zvýšenia o 60 % sa cena plynu zvyšuje len o 23,5 %.
Zvýšeniu o 60 % sa napriek tomu Ukrajina nevyhne. Dosiahne sa to však etapovite. O ďalšej etape sa hovorí po prezidentských voľbách k máju 2019.
Kritická bude zrejme situácia najchudobnejších. Mohlo by sa pri nich kalkulovať s pomocou štátu, lenže oproti minulému roku má na to rozpočet o 21,20 % menej zdrojov. Ak by sme sa mali k tomu vyjadriť pragmaticky, môže sa stať, že pomoc od štátu logicky dostane menej rodín a ostatné budú… Čo? Mrznúť?
Každý, kto pracuje s peniazmi pozná pravidlo, že ekonomika musí byť ekonomická. Ukrajinská ekonomika pri nákupe plynu je však politická. Ukrajina síce nakupuje ruský plyn, avšak nie lacno priamo od Rusov, ale drahšie od iných Európanov. Napríklad aj od nás. Aj my jej predávame ruský plyn so zárobkom.
A prečo nie? Veď Ukrajinci mali v školách iné počty a matematiku. Im vychádza ich výsledok a nám ten náš. Hlavne, že všetci sme spokojní.