Znamená alebo neznamená tento súhlas, že je Ukrajina bližšie k členstvu v NATO ako bola kedykoľvek predtým? Čo na samite dosiahla slovenská delegácia? Aký dopad budú mať závery samitu na bezpečnosť Európy, nás?

Ukrajina v NATO  

Asi najpálčivejšou otázkou, na ktorú mal dať Washingtonský samit odpoveď, ktorú s napätím očakával celý svet, či sa Ukrajina po samite stane členom NATO? Pritom Ukrajinu samozrejme zaujímalo, kedy sa tak stane? A čo musí pre to, aby sa členom stala, urobiť.

V záverečnom komuniké z Washingtonského samitu, pod ktoré sa podpísala aj slovenská delegácia stojí:

„Plne podporujeme právo Ukrajiny vybrať si vlastné bezpečnostné opatrenia a rozhodnúť o svojej budúcnosti bez vonkajšieho zasahovania. Budúcnosť Ukrajiny je v NATO. Ukrajina je čoraz viac interoperabilná a politicky integrovaná s Alianciou. Vítame konkrétny pokrok, ktorý Ukrajina dosiahla od samitu vo Vilniuse v oblasti požadovaných demokratických, hospodárskych a bezpečnostných reforiem. Keďže Ukrajina pokračuje v tejto dôležitej práci, budeme ju naďalej podporovať na jej nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO. Opätovne potvrdzujeme, že budeme schopní pozvať Ukrajinu do Aliancie, keď s tým budú spojenci súhlasiť a keď budú splnené podmienky. Rozhodnutia samitu NATO a Rady NATO-Ukrajina spolu s prebiehajúcou prácou spojencov predstavujú most k členstvu Ukrajiny v NATO. Spojenci budú naďalej podporovať pokrok Ukrajiny v oblasti interoperability, ako aj ďalšie reformy demokratického a bezpečnostného sektora, ktoré budú ministri zahraničných vecí NATO naďalej posudzovať prostredníctvom upraveného ročného národného programu.“

Aby sme získali odpoveď na otázku, či je Ukrajina po Washingtonskom samite bližšie k členstvu v NATO ako kedykoľvek predtým, musíme sa pozrieť do histórie. Tej najbližšej, ale aj tej vzdialenejšej.

Pripomeňme si s akým prísľubom pre členstvo Ukrajiny v NATO sa rozchádzali lídri členských štátov presne pred rokom po samite vo Vilniuse:

„Plne podporujeme právo Ukrajiny vybrať si vlastné bezpečnostné opatrenia. Budúcnosť Ukrajiny je v NATO. Opätovne potvrdzujeme záväzok, ktorý sme prijali na samite v Bukurešti v roku 2008, že Ukrajina sa stane členom NATO, a dnes uznávame, že cesta Ukrajiny k plnej euroatlantickej integrácii presiahla potrebu akčného plánu členstva.  Ukrajina je čoraz viac interoperabilná a politicky integrovaná s Alianciou a dosiahla významný pokrok na ceste reforiem. V súlade s Chartou o osobitnom partnerstve medzi NATO a Ukrajinou z roku 1997 a doplnkom z roku 2009 budú spojenci naďalej podporovať a prehodnocovať pokrok Ukrajiny v oblasti interoperability, ako aj ďalšie potrebné demokratické reformy a reformy bezpečnostného sektora. Ministri zahraničných vecí NATO budú pravidelne hodnotiť pokrok prostredníctvom upraveného ročného národného programu. Aliancia bude podporovať Ukrajinu pri uskutočňovaní týchto reforiem na jej ceste k budúcemu členstvu.  Keď sa spojenci dohodnú a budú splnené podmienky, budeme schopní pozvať Ukrajinu do Aliancie.“

Pravdou je, že nie je na svete vojensky integrovanejšia krajina s vojenským ekosystémom NATO ako Ukrajina. Vojenská integrácia prebieha po kyjevskom euromajdane kontinuálne od roku 2014. Na Ukrajine pôsobia vojenskí experti, inštruktori členských krajín NATO. Ukrajinské spravodajské a vojenské informačné systémy sú interoperabilné so systémami NATO. Na Ukrajine, ale aj v členských krajinách NATO prebieha nepretržite výcvik odborného vojenského personálu, aby tento dokázal viesť vojenské operácie v súlade s taktickými a operačnými postupmi NATO tak, aby boli efektívne využité zbraňové systémy, ktoré masívne západ na Ukrajinu dodáva. U nás a nielen u nás sa opravuje na bojisku poškodená vojenská technika.

Bez informácií poskytnutých z informačných systémov NATO, by ukrajinská armáda vojenskej prevahe Ruska nedokázala čeliť. Vedú sa polemiky o tom, či sofistikované zbraňové systémy, napr. systémy protivzdušnej obrany dokážu/môžu obsluhovať samotní Ukrajinci, aké oficiálne nepriznané vojenské kontingenty členských štátov NATO pôsobia na Ukrajine už dnes.

Ak by bolo v hre len vojenské hľadisko, tak Ukrajina v NATO už je.

Avšak, keď sa pozrieme na obe komuniké, Ukrajina sa k členstvu v NATO za rok úsilia o členstvo nepriblížila ani o milimeter. Ani v tom ostatnom nie je žiaden časový plán, kedy by Ukrajina mohla dostať pozvánku na prístupové rokovania. Ukrajina vo veci jej členstva musí byť po Washingtonskom samite rovnako sklamaná ako bola po tom vo Vilniuse, kde sa tiež niektorí bojachtiví členovia pohrávali s myšlienkou pozvať Ukrajinu do NATO, resp. začať s Ukrajinou prístupové rokovania.

Už pred samotným samitom vo Washingtone sa jednoznačne vyjadrili predstavitelia USA a Nemecka, že Ukrajina na samite pozvánku nedostane, nakoľko túto nemôže dostať štát, ktorý je vo vojenskom konflikte, lebo by sa tento stal automaticky vojenským konfliktom Aliancie. A hoci je Aliancia ponorená vo vojne s Ruskom na Ukrajine až po uši, oficiálne vojnu s Ruskom nevedie a v tomto nastavení hodlá zotrvať.

Podobný postoj k pozvánke Ukrajiny do NATO má popri ďalších aj súčasná slovenská reprezentácia. Tá dáva svoj odmietavý postoj k členstvu Ukrajiny v NATO verejne najavo (hlavne doma) a preto je kvôli tomu terčom kritiky, že je jej politika dvojtvárna. Faktom zostáva, že hoci sa to tak môže javiť (médiá sú toho plné), žiaden súhlas s členstvom Ukrajiny v NATO slovenská reprezentácia vo Washingtone nedala. Resp. dala len taký, ktorý Ukrajinu k členstvu v NATO nijako nepriblížil. To ale neznamená, že by postoj slovenskej reprezentácie nemal byť podrobený kritike.

To, čo je možné vytknúť slovenskej reprezentácii je, že svojim podpisom pod záverečné komuniké súhlasila s touto falošnou hrou západu s Ukrajinou. A že sa podpísala pod niečo, pod čo sa podpísala delegácia Zuzany Čapútovej a Ódorova vláda v roku 2023 vo Vilniuse. A na stole je otázka, kde zostal suverénny postoj Slovenska?

Jeden by povedal, že na hraniciach straníckej centrály Smeru-SSD, keďže sa bezprostredne po skončení samitu, kde aj slovenská delegácia deklarovala, že Ukrajina patrí do NATO a stane sa členom NATO, verejne vyjadril, že Smer-SSD nikdy nebude súhlasiť z členstvom Ukrajiny v NATO. Tak si kladiem otázku, či nám vládne po parlamentných voľbách 2023 Smer.         

Špekulácie o tom, čo to znamená, že Ukrajina je na „nezvrátiteľnej“ ceste do NATO vyvrátil nórsky ministerský predseda Jonas Gahr Store, keď ešte počas samitu uviedol „hoci bude uznaná „nezvratná cesta“ Ukrajiny k členstvu v NATO, v súčasnosti nebude vydané žiadne pozvanie.“

Pohľad do histórie hovorí, že Ukrajina spolu s Gruzinskom boli k členstvu do Aliancie najbližšie v roku 2008 počas Bukurešťského samitu, keď súhlas so začatím prístupových rokovaní (pozvánku) požadovali na ostatných členoch Aliancie Spojené štáty. V tom čase prejavili zdravý rozum krajiny západnej Európy Nemecko a Francúzsko a súhlas na začatie prístupových rokovaní s týmito krajinami nedali. Po varovaniach, ktoré predniesol rok predtým na bezpečnostnej konferencii v Mníchove Vladimír Putin, si uvedomovali, že by to znamenalo vojnu s Ruskom.

Odvtedy je Ukrajina prísľubom členstva zavádzaná, zároveň slúži táto agenda na neustálu provokáciu Ruska. Hlavne vtedy, keď je potrebné na Rusko pritlačiť nejakými sankciami.

Základnou podmienkou možného členstva Ukrajiny v NATO je, že nebude vo vojne. Nakoľko pre Rusko je Ukrajina v NATO červenou čiarou, opakovane od roku 2007 pred tým západ varuje a ide o jednu z príčin, prečo bola spustená ŠVO na Ukrajine, bez toho, aby sa Ukrajina vzdala myšlienky stať sa členom Aliancie, Rusko vojnu na Ukrajine skončiť nemôže. Nezmyselné zabíjanie nevinných, pod ktoré sa podpísala aj naša delegácia bude teda pokračovať.

Slovenská delegácia na samite zlyhala aj v pre Slovensko oveľa dôležitejšej veci.

Vďaka vlastizradným rozhodnutiam Matovičovej a Hegerovej vlády, stratilo Slovensko kontrolu nad vzdušným priestorom vlastného štátu. Je nemysliteľné, aby Aliancia uprednostnila potrebu chrániť vzdušný priestor nečlenskej krajiny (Ukrajiny) pred týmito potrebami jej člena (Slovensko). Suverénny postoj Slovenska by spočíval v tom, ak by sa v komuniké deklaroval termínovaný záväzok členských štátov rozmiestniť jednotky protivzdušnej a protiraketovej obrany na Slovensku. Formulácia: „Vítame oznámenia spojencov o poskytnutí Ukrajine ďalších dôležitých systémov protivzdušnej obrany, ako aj iných vojenských spôsobilostí.“, mohla potešiť prezidenta Zelenského.

Kým Ukrajina je v záverečnom komuniké spomenutá 60 krát, na Slovensko sa v ňom nedostalo. Slovenská delegácia mala svoj podpis podmieniť zabezpečením protivzdušnej a protiraketovej obrany, čím by Aliancia vyjadrila, že jej záleží na bezpečnosti slovenského obyvateľstva.  Ako prázdne znejú v tejto súvislosti slova z deklarácie: „Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi bolo NATO založené s cieľom zachovať mier a podporiť stabilitu v euroatlantickom priestore.  Sme naďalej pevne odhodlaní chrániť miliardu našich občanov, brániť naše územie a chrániť našu slobodu a demokraciu.“

Zo samitu sme sa vrátili len so záväzkami. Finančnými, Slovensko sa bude podieľať na finančnom balíku 40 mld EUR ročne na vojenskej pomoci Ukrajine. Rovnako aj vojenskými, bude pokračovať naša provokačná misia v Lotyšsku a budeme pokračovať v transformácii mnohonárodnej vojenskej skupiny na Slovensku na brigádu. Žiaľ neprejavili sme záujem o získanie velenia nad touto vojenskou jednotkou NATO na našom území. Na rozdiel od Maďarska, ktoré sa nepodieľa na provokačných misiách v pobaltí a doma mnohonárná jednotka NATO pôsobí pod jeho velením.

Existencia Aliancie nerobí náš svet bezpečnejší

Prvý článok zmluvy o členstve v Severoatlantickej Aliancii znie:

„Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Organizácie Spojených národov, riešiť všetky medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a zdržať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov.“

V záverečnom komuniké zo samitu NATO sa slovo vojna uvádza 12x a vo všetkých prípadoch len v súvislosti s ruskou vojenskou iniciatívou na Ukrajine, kým slovo mier sa uvádza len v kontexte, že ho narúša ruská invázia na Ukrajine a terorizmus. Mierové iniciatívy akými sa pred samitom prezentoval Viktor Orbán, v dokumente chýbajú.

NATO plánuje podporiť Euroatlantické ašpirácie krajín v regióne Čierneho mora. Nakoľko v tomto regióne nie je v NATO už len Ukrajina a Gruzínsko, pričom členstvo týchto krajín je pre Rusko dlhodobo červenou čiarou, nie je táto podpora zárukou zachovania mieru v tomto regióne.

Ani Afrika a Blízky (tzv. krajiny v južnom susedstve NATO ) východ nebude ušetrený od zabezpečovania mieru, stability a prosperity Alianciou. O tom ako to zabezpečenie mieru zo strany NATO vyzerá, by vedeli rozprávať Líbyjčania, ktorí následky zabezpečenia bezletovej zóny na vlastnou krajinou vojenskými silami NATO žijú dodnes. A násilným odstránením režimu v Líbyi trpí aj celá Európa, nakoľko týmto činom došlo k pretrhnutiu hrádze, ktorá chránila Európu pred nelegálnou migráciou.

Nelegálna migrácia sa v dokumente uvádza len v kontexte, že sa Rusko snaží o jej inštitucionalizáciu, s cieľom používať ju v rámci hybridnej vojny v celom euroatlantickom priestore. V dokumente sa ešte uvádza, že ju vyvoláva nestabilita na blízkom východe a v Afrike. Boj s ňou, resp. ochrana členských štátov NATO pred ňou nie je ani po samite vo Washingtone predmetom záujmu Aliancie.

V celom texte by ste márne hľadali slovo „Gaza“.

Pri útoku z 8.7.2024 Ruska na Kyjev (vojenské ciele) došlo k zásahu detskej nemocnice, pričom došlo k zraneniam civilných osôb. Doteraz nie je isté, či civilný objekt zasiahla ruská útočná raketa, alebo obranná raketa kyjevskej protivzdušnej obrany, ktorá sa ju snažila zneškodniť. V tom čase izraelské vojenské sily zbombardovali nemocnicu v Gaze, pričom išlo už o opakovaný útok na civilný objekt v krátkom čase s množstvom civilných obetí. Až smiešno-smutne vyznieva dôrazné odsúdenie Ruska, pričom tomu, čo pácha Izrael v Gaze sa v komuniké neušla ani vetička.

Samit ukázal, že NATO už nie je organizáciou ani na riešenie všetkých medzinárodných sporov, ani nie mierovými prostriedkami. Cieľom Aliancie je taká podpora Ukrajiny, ktorá umožní Ukrajine Rusko poraziť, nie priviesť ju k rokovaciemu stolu. Neustále sa zvyšujúce vojenské úsilie Aliancie na Ukrajine nevedie k mieru, ale naopak k stále väčšiemu riziku globálneho konfliktu jadrovými zbraňami.

Svet vďaka existencii tejto organizácie určite bezpečnejší nie je. Načim by sa bolo treba zamyslieť, či by svetu nebolo lepšie bez NATO.