Môj profil 
Predplatné
Podľa McFaula by mal Washington vypracovať osobitnú legislatívu, podľa ktorej by sa automaticky zavádzali nové sankcie proti Moskve v prípade, že nezmení svoje útočné správanie.
Americký prezident Donald Trump vo svojom príhovore v OSN, ktorý bol venovaný ochrane suverenity, spomenul Rusko, keď uviedol, že Nemecko sa spolieha na ruské energetické zdroje.” Ako ochranca suverenity mohol Trump poukázať na početné prípady porušovania suverenity iných krajín Ruskom. Toto bolo zjavne len jeho opomenutie,” píše v The Washington Post Michael McFaul.
Podľa diplomata sa Rusko za vlády Vladimira Putina stalo tou najväčšou hrozbou pre suverenity ďalších krajín. Rusko, ako sa sám autor článku domnieva, vtrhlo na územie dvoch susedných krajín, teda na územie Gruzínska v roku 2008 a na Ukrajinu v roku 2014. V roku 2015 poslal Putin svoje vojská do Sýrie, aby podporil neľútostného diktátora Bašára al-Asada, ktorý spáchal vojenské zločiny na svojom ľude.
Ďalej podľa veľvyslanca v roku 2016 Putin porušil americkú suverenitu a to tak, že ukradol a publikoval súkromné údaje a s pomocou médií, sociálnych sietí a trollov ovplyvnil chod prezidentských volieb v USA. V roku 2018 Putin a jeho režim porušili britskú suverenitu, keď sa pokúsili zbaviť dvojitého agenta Sergeja Skripaľa.
Pokiaľ sám Trump neprijme opatrenia v reakcii na tieto početné Putinove porušovania suverenity iných krajín, mal by k tomu jeho administratívu donútiť americký Kongres.
V poslednej dobe americkí zákonodarcovia vystúpili s niekoľkými návrhmi podobného charakteru. Preto by si Kongres mal vziať z každého dokumentu to najlepšie a vypracovať nový návrh zákona, ktorý by sa mal na prezidentskom stole objaviť do novembrových volieb. Podľa McFaula by mal byť dokument založený na niekoľkých princípoch.
Po prvé by sa v rámci takejto iniciatívy mala objaviť možnosť ukladať predbežné sankcie, ktoré nadobudne účinnosť automaticky v reakcii na nepriateľské správanie Ruska. Podobná stratégia nebude zameraná iba na ochranu amerických volieb, ale bude sa uplatňovať aj v iných oblastiach, v ktorých je potrebné odporovať ruskej agresii.
Po druhé si McFaul myslí, že súčasná nelegálna činnosť Ruska by mala znamenať zavedenie nových sankcií. Každý deň, ktorý Rusko využije na podporu separatistickej vojny na východe Ukrajiny, si Spojené štáty vyložia ako nový nelegálny krok Ruska. Inými slovami, namiesto zachovania súčasného sankčného režimu by mali americkí zákonodarcovia vypracovať akýsi harmonogram sprísnenia sankcií, v prípade, že Moskva nezmení svoje nezákonné správanie.
Po tretie by sa mali sankcie zavádzať v reakcii na konkrétne činy Ruska, aby tieto sankčné opatrenia mohli byť zrušené, ak by sa Moskva takýchto činov v konkrétnom smere zriekla.
Po štvrté by sa cieľom sankcií mali stáť predovšetkým vládni úradníci, štátne organizácie, dlžné úpisy a tiež spoločnosti, médiá a sociálne siete, ktoré vlastní alebo kontroluje štát.
Pokiaľ ide o súkromné osoby alebo spoločnosti, potom by sa sankcie proti nim, ako navrhuje sám McFaul, majú vykonať len, ak existujú dôkazy o ich priamej podpore politického kurzu Moskvy.
Po piate Spojené štáty potrebujú zákon, ktorý vylučuje právo na anonymné vlastníctvo korporačného majetku a nehnuteľností. Táto inovácia by podľa neho mala viesť k väčšej transparentnosti ruských investícií a ekonomickej aktivity tejto krajiny v zahraničí.
A nakoniec, po šieste, zneužívanie a Kremľom používanie medzinárodného zatykača Interpolu z politických dôvodov, by sa malo ukončiť. Takéto pokusy by mali byť, podľa diplomata, trestané zvláštnymi sankciami.
