Temné tajomstvá českej armády. Prečo sa nedarí jej modernizácii?

V konkrétnom prípade ide o to, že sa vládnej skupine nepáči, že servis obrnencov by mal zaisťovať pardubický výrobca radarov, firma Eldis z konzorcia CSG, ktorá by mala vozy armáde ako sprostredkovateľ dodať, ale nemá kapacity k servisu vojenskej techniky. To je logické. A symptomatické.

“Armádne zákazky sú vždy za veľké peniaze. Sú predmetom záujmu obchodníkov a väčšiny pravicových politických strán v ČR. Často sú peniaze len tým najdôležitejším kritériom,” uvádza v rozhovore pre Sputnik Stanislav Mackovík, bývalý poslanec KSČM a člen snemovného výboru pre obranu. Známy politik nám poodhalil tajomstvo boľavého problému českých ozbrojených síl.

Česká tlač oznámila, že nákup 62 česko-francúzskych obrnencov Titus pre českú armádu za 5,7 miliardy korún sa znovu zasekol. Prekvapilo vás to?

Mackovík: Politici a mnohí zákonodarcovia vedia, že v dôsledku elasticity našich zákonov sa v podstate nemôže nič vysúťažiť alebo naopak vysúťažíte priamo to, čo chcete. V krajine, kde o politike v konečnom dôsledku v skutočnosti rozhodujú nátlakové nevládne neziskovky s ich kamarátmi v médiách, tak už človeka nič neprekvapí. Do toho ešte vysoko ohybná legislatíva a nikým nekontrolované a účelové správanie časti vyšetrovateľov a štátnych zástupcov, ktorí často používajú stále rovnaké vyhlásenia o svojej nezávislosti a inom právnom názore, či už stíhať chcú za každú cenu, alebo naopak nevidia dôvod ku stíhaniu.

Takéto nepredvídateľné právne prostredie je liahňou nekalých praktík. V tomto účelovom chaose sa dokážu diať bizarné veci.

Podľa dostupných informácií by prvé vozidlá Titus mali doraziť až v roku 2020 a celá dodávka 62 vozidiel má skončiť v roku 2024. Už len tie termíny dodávok sú strašné. Mnohí naši politici v médiách šíria strach z Ruska – ale môžu sa pritom pretrhnúť v snahe poslať našich vojakov k jeho hraniciam. Na druhej strane máme armádu, ktorá stráca schopnosti a jej obnova je v nedohľadne.

Zhotovovať obrnené vozidlá Títus až do roku 2024 je zlý vtip. Jediným kladom celej zákazky môže byť skutočnosť, že na produkciu vyššie spomenutých obrnených, mínam odolných vozidiel kategórie MRAP, má podiel naša firma Tatra Trucks. Za povšimnutie stojí aj ďalšia hra okolo zákazky za miliardy korún na vozidlá Titus.

Čo máte na mysli?

Pôvodne vláda rozhodla, že dodávateľom bude spoločnosť Tatra Export. Tá ale nezískala bezpečnostnú previerku a novým dodávateľom má byť pardubická firma Eldis. Musím sa preto pýtať: V akej kvalite dostáva vláda informácie k svojmu rokovaniu, ak obe zmienené firmy spadajú do koncernu Czechoslovak Group a jedna nemá previerku?

V takomto informačnom panoptiku sa armádne zákazky realizujú dosť ťažko, keď nevie, čo kto na koho a kedy vytiahne. Pre objektivitu stavu musím doplniť, že si nerobím veľké ilúzie o schopnosti zodpovedných orgánov informovať členov vlády o všetkých náležitostiach a reálnom čase. Bolo to naše vojenské spravodajstvo, ktoré nemalo ani tušenia, že jeho šéf má ,”napichnutý” telefón. A je úplne fuk, že za odposluchom bol orgán polície, pokojne by tak mohla bez povšimnutia postupovať aj cudzia rozviedka. Nevedomosť a neschopnosť zistiť takéto počínanie kohokoľvek na našom území je bezpečnostné riziko ako dvere pri stodole.

Ak m byť naša armáda funkčná a schopná plniť úlohy obrany územia ČR, musel by sa celý nákup vozidiel zrealizovať maximálne do roku 2021. Podobne rýchlo by sa muselo postupovať j pri získavaní iných prostriedkov pre Armádu ČR. Z mnohých dôvodov tomu tak nie je a v dohľadnom čase ani nebude. Budú sa len utrácať peniaze za pomalé zákazky. Vychádzam aj z toho, že Titus v stave roku 2018 by nemusel byť tým, čo bude požadované v roku 2024.

Zákazku zablokovala vládna skupina pre transparentné verejné zákazky. Znamená to, že opäť zavoňala korupcia?

Ku korupcii v ČR sa dnes vyjadruje každý. Ak sa nejaká korupcia vyšetruje, tak je to beh na dlhú trať a s nejasným výsledkom. Vládna skupina kritizuje skutočnosť, že by servis obrnených vozidiel mala zaisťovať pardubická firma Eldis. Eldis je výrobcom radarov a z logiky veci nemá kapacity na servis obrnených vozidiel. Prečo bola vybraná k dodávke vozidiel firma Eldis, to som popísal vyššie.

Len rokovania o samotnej zmluve na dodávku trvajú prakticky rok a pol! A ten Absurdistan je korunovaný skutočnosťou, že Tatra ako tradičný výrobca nákladných automobilov pre českou armádu nemá previerku! Ministerstvo teraz hľadá servisnú organizáciu na obrnené vozidlá. Štát zo svojho rozpočtu predpokladá, že za servis počas prvých piatich rokov prevádzky utratí čiastku 950 miliónov korún. Podobne hlúpo sa náš štát choval, keď nakúpil dve lietadlá Airbus A-319CJ, ktorým zmluvne od začiatku kontraktu nezaistil servis!

Osobne vnímam hru o “previerku” ako súčasť neférového tlaku. V minulosti niekoľkokrát predstavitelia nášho zbrojného priemyslu upozornili na skutočnosť, že zahraničné firmy majú v oblasti previerok výhodu. V ČR založia svoju malú pobočku, ktorá nemá žiadnu históriu. Tým pádom ľahšie získajú previerku a môžu obchodovať. Zároveň mnoho iných štátov efektívne dokáže hájiť záujmy vlastného obranného priemyslu. V našich podmienkach chceme od firiem previerku a do médií utečie tajná informácia, kde a ako pôsobila naša špeciálna jednotka v zahraničí. Tak by to byť nemalo.

V ČR si mnohé politické partaje a neziskovky zakladajú svoj úspech u obyvateľov ČR na zverejňovaní všetkého. Pripomeňme snahy TOP 09, Starostov a nezávislých (STAN), Rekonstrukcie štátu a iných, ktorí pod hlavičkou transparentnosti sú ochotní obetovať akýkoľvek český priemysel, napríklad oným bezmedzným zverejňovaním zmlúv, ktorých obsah potom využívajú zahraniční obchodníci. Tu sa ukazuje, komu títo liberálne orientovaní trollovia skutočne slúžia. No a previerky rozhodne nevedú k zľavneniu dodávok. Naviac je celkom zložité certifikovať podnik s rozsiahlym výrobným a exportným programom. Zatiaľ tu víťazia byrokracia a cudzie záujmy.

Prečo sú armádne zákazky skôr spájané s korupciou než obranou našej krajiny? Pandury, Gripeny, lietadlá CASA… to je len malý výpočet.

Pretože to prostredie je tak nastavené. Na jednej strane sa musíte báť, že vás niekto obviní z korupcie, respektíve aj z niečoho iného, ako to tu už bolo. Radšej preto žiadnu zákazku neurobíte a vrátite miliardy na konci roku do rozpočtu. Na druhej strane k tomu dôjsť ani nemusí, pretože kde nie je žalobca, tam nie je sudca. A taký “iný právny názor” dokáže robiť skutočné divy.

Všetko podlieha mohutnej ruke trhu. Armádne zákazky sú vždy za veľké peniaze. Sú predmetom záujmu obchodníkov a väčšiny pravicových politických strán v ČR. Často sú peniaze len tým najdôležitejším kritériom, bez ohľadu na užitočnú hodnotu toho, čo sa za tie prachy získa. Napríklad nepotrebné padáky za desiatky miliónov, ktoré po skončení svojej životnosti slúžia ako plachty na techniku.

Za pripomienku stoja predražené ostreľovačské pušky, špeciálne vozidlá Supacat, ktoré chceli nakúpiť výrazne drahšie, ako za cenu indikovanú napríklad v odbornom časopise Jane’s. Ten nákup sa v minulosti podarilo zastaviť a tým ušetriť úplne neopodstatnený výdaj vo výške 99 miliónov korún. Napríklad len okolo manipulácie v rokoch 2005 až 2007 protikorupčná polícia navrhla obžalovať 54 ľudí, z toho 18 bolo obvinených zo zločinného spolčenia a celkovo 10 ľudí pracovalo na ministerstve obrany.

V takejto atmosfére budovať modernú armádu je dosť zložité a byť ministrom obrany je skôr za trest. Armáda nemá koncepciu, ale má vcelku dosť peňazí. Na druhej strane musím povedať, že často ľuďom prekážajú korupcie, ale napriek tomu idú voliť ODS a TOP 09, teda politické strany budujúce od 90. rokov korupčné prostredie ako základ štátu.

Potrebuje česká armáda nové obrnence? Prečo by nám nestačili Pandury?

Armáda toho potrebuje skutočne veľa. V prvnom rade potrebuje jasnú koncepciu a stratégiu rozvoja. Musí sa jasne určiť, či AČR bude už konečne schopná hájiť územie vlastného štátu, alebo bude ďalej pôsobič ako predĺžená ruka USA v zahraničných misiách po svete. Na zahraničné misie posielame to najlepšie, čo v našej armáde je. Naopak v celkovom hodnotení máme prevažne zastaralú techniku, alebo moderné systémy v malých počtoch. Niektoré druhy vojsk a schopnosti iných nemožno ani obnoviť. Napríklad 4. brigádu rýchleho nasadenia modernizujeme od roku 2006.

Pandury nie sú v armáde zavedené vo všetkých potrebných verziách. Nákupy techniky sa trieštia a trvajú dlho. Kým sa niečo vyberie, tak je svet už o niečo ďalej. Keď výmena takej maličkosti, akou je ochranná prilba (balistická ochrana hlavy), sa naplánuje až do roku 2020, je to prezentácia žalostného stavu a ochoty riešiť problém upadajúcich schopností. Tiež dúfam, že nebudeme nakupovať každú chvíľu niečo iné a od iného dodávateľa. Rozmanitosť typov nezjednodušuje ich obsluhu a neznižuje náklady.

Vlády od 90. rokov systematicky vykonávali likvidáciu nášho štátneho obranného priemyslu. Riadená likvidácia priemyslu viedla k ekonomickým stratám a sekundárne aj k zastarávaniu technického vybavenia armády. Ak dnes aktuálne niekto vraví, že štát nemá na zvýšenie penzií pre dôchodcov a nie sú peniaze na zaplatenie ďalších piatich dní dovolenky, tak je to dôsledok zlej politiky, ktorá pretrváva.

Nie je nákup francúzskych obrnencov len úlitba únijným zbrojárom?

Titus (Tactical Infantry Transport Utility System) vzniklo v spolupráci francúzskej firmy Nexter Systems a našej firmy Tatra Trucks, ktorá dodáva podvozok, na centrálnej nosnej rúre sú pripevnené nápravy s nezávisle zavesenými výkyvnými polonápravami. Titus má stály pohon 6×6, je však možné zvoliť aj pohon len dvoch náprav. Kolesá prednej a zadnej nápravy sú riaditeľné, čo vozidlu prepožičiava lepšiu ovládateľnosť, napríklad v zastavanej oblasti.

Určite sa nedá nevidieť naša snaha udržať dobré obchodné vzťahy v rámci EÚ. Mohlo to byť lepšie, keby v minulosti nedošlo k riadenej likvidácii prístupu našich dodávateľov na zahraničné trhy. Naša armáda plánuje vozidlá Titus používať hlavne vo verzii spojovacej, veliteľskej, zdravotníckej alebo mínometnej.