Svätý Otec na Kvetnú nedeľu: Radostný mladý človek nie je manipulovateľný

Vatikán 27. marca 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)

 

Prinášame homíliu Svätého Otca Františka zo včerajšej eucharistickej slávnosti Kvetnej nedele spojenej s procesiou s palmovými ratolesťami a prednesom Markových pašií. Pápež František jej predsedal na Námestí sv. Petra za účasti kardinálov a ďalších členov Rímskej kúrie, ako aj 300 účastníkov Predsynodného stretnutia mladých z celého sveta a celkovo okolo 50 tisíc veriacich.

Na snímke pápež František

V závere slávenia pápež prijal z rúk zástupcov mladých dokument zhrnujúci predsynodné stretnutie, ktorý poslúži pri príprave októbrovej synody biskupov na tému „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“. V nedeľu sa v diecézach na celom svete slávi 33. svetový deň mládeže.

 

Plné znenie homílie Svätého Otca

Ježiš vstupuje do Jeruzalema. Liturgia nás pozvala vstúpiť a zúčastniť sa na radosti a na slávnosti ľudu, ktorý je schopný zakričať a chváliť svojho Pána. Teraz, keď sme si vypočuli rozprávanie o umučení, táto radosť bledne a zanecháva trpkú a bolestnú príchuť.

Zdá sa, že v tomto slávení sa stretávajú príbehy radosti i utrpenia, chýb aj úspechov, ktoré sú súčasťou nášho každodenného života ako učeníkov, pretože dokáže ukázať v plnej nahote pocity a protirečenia, ktoré dnes často zdieľame aj my, muži a ženy dnešnej doby: schopní veľmi milovať… ale tiež aj nenávidieť,  a to veľmi. Schopní na jednej strane cenných obetí, ale tiež schopní „umyť si ruky“, keď sa nám to hodí; schopní vernosti, ale aj veľkých opustení a zrád.

A v celom evanjeliovom rozprávaní jasne vidíme, že radosť, ktorú vyvolal Ježiš, niektorým prekážala a dráždila ich.
Ježiš vstupuje do mesta obklopeného ľuďmi, obklopený hlučným spevom a  výkrikmi. Môžeme si predstaviť hlas syna, ktorému bolo odpustené, hlas vyliečeného malomocného alebo bľačanie stratenej ovečky, ako mocne rezonujú pri tomto Ježišovom vstupe do mesta: všetci spoločne. Je to pieseň verejného hriešnika i nečistého; je to výkrik toho, čo žil na okraji mesta. Je to krik žien a mužov, ktorí ho nasledovali, pretože zažili jeho súcit s ich bolesťou a s ich biedou… Je to spev a spontánna radosť mnohých marginalizovaných ľudí, ktorí po Ježišovom dotyku môžu kričať: «Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!»

Ako neprevolávať na slávu tomu, ktorý im vrátil ich dôstojnosť a nádej? Je to radosť mnohých rozhrešených hriešnikov, ktorí znovu našli dôveru a nádej. A títo kričia, radujú sa. Je to radosť.

Táto plesajúca radosť sa zdá byť nepohodlnou a stáva sa nezmyselnou a pohoršujúcou pre tých, čo sa považujú za spravodlivých a „verných“ zákonu a rituálnym prikázaniam (porov. R. Guardini: Pán, Brescia-Milano 2005, s. 344-345). Je to radosť neznesiteľná pre tých, čo zamedzili prejavom súcitu pred bolesťou, utrpením a biedou. Nuž, mnohí z nich uvažujú: „Len sa pozri, aký nevychovaný ľud!“  Je to radosť neznesiteľná pre tých, čo stratili pamäť a zabudli na toľké príležitosti, ktorých sa im dostalo. Aké je ťažké pochopiť radosť a oslavu Božieho milosrdenstva pre toho, kto sa pokúša sám seba urobiť spravodlivým a zariadiť sa sám! Ako ťažko zdieľajú túto radosť tí, čo veria iba vo vlastné sily a cítia sa byť nadradenými nad druhých! (porov. Apošt. exhort. Evangelii gaudium, 94).

A takto sa rodí výkrik toho, komu sa nezachveje hlas, keď zvolá: „Ukrižuj ho!“ Nie je to výkrik spontánny, ale naaranžovaný a vybudený, výkrik sformovaný znevažovaním, osočovaním a vyprovokovaním falošných svedectiev. Je to výkrik, ktorý sa rodí z vykonštruovaných uzáverov o veci. Je to hlas toho, kto skresľuje realitu a vytvára si verziu vo svoj prospech, pričom nemá problém poslúžiť si inými, aby mu to vyšlo. Je to z [falošného] uzáveru, je to výkrik toho, čo si bez škrupúľ hľadá akýkoľvek prostriedok  na sebapresadenie a na umlčanie hlasov, ktoré mu neladia. Je to krik, čo pochádza z retušovania skutočnosti a z jej vykresľovania takým spôsobom, že znetvorí Ježišovu tvár a spraví z neho zločinca. Je to hlas toho, čo chce obhajovať svoju pozíciu tým, že diskredituje najmä tých, čo sa nemôžu brániť. Je to krik vytvorený z intríg sebestačnosti, pýchy a arogancie, ktorá bez problémov volá: „Ukrižuj ho, ukrižuj!“.

A takto sa nakoniec umlčiava sviatok ľudu, ruinuje sa nádej, zabíjajú sa sny a potláča sa radosť; takto sa nakoniec srdce obrní a láska vychladne. Je to výkrik „Zachráň sám seba!“, ktorý chce uspať solidárnosť, uhasiť ideály a znecitliviť pohľad… Výkrik, ktorý chce potlačiť súcit. To „cítenie s“ druhým: spolucítenie, ktoré je slabosťou Boha.

Na všetky tieto hlučné hlasy je najlepšou protilátkou pohľad na Kristov kríž a to, že sa necháme osloviť jeho posledným výkrikom. Kristus zomieral kričiac svoju lásku ku každému z nás: k mladým i starým, svätým i hriešnikom, lásku k svojim súčasníkom i k ľuďom dnešných čias. Na jeho kríži sme boli spasení, aby nikto neuhasil radosť z evanjelia. Pretože nikto, nech sa nachádza v akejkoľvek situácii, nie je ďaleko od milosrdného pohľadu Otca.

Hľadieť na kríž znamená pripustiť si otázky o našich prioritách, rozhodnutiach a skutkoch. Znamená to, že dovolíme diskutovať o našej citlivosti voči tomu, kto prechádza okolo alebo zažíva ťažké chvíle. Bratia a sestry, čo vidí naše srdce? Je Ježiš i naďalej príčinou radosti a chvály v našom srdci, alebo sa hanbíme za jeho uprednostňovanie hriešnikov, posledných a zabudnutých?

A vy, drahí mladí, tá radosť, ktorú vo vás vyvoláva Ježiš, niektorých otravuje a aj dráždi, pretože s radostným mladým človekom je ťažké manipulovať. S radostným mladým človekom je ťažké manipulovať.

Avšak v tento deň je tu možnosť i tretieho výkriku: «Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“» (Lk 19,39-40). Umlčať mladých ľudí, to je pokušenie, ktoré vždy existovalo. Samotní farizeji sa púšťajú do Ježiša a žiadajú ho, aby ich utíšil a umlčal.

Existuje veľa spôsobov, ako mladých ľudí umlčať a urobiť neviditeľnými. Mnohé spôsoby, ako im podať anestetiká a ako ich uspať, aby nerobili „hluk“, aby si nekládli otázky a nepúšťali sa do diskusií. Buďte ticho! Je mnoho spôsobov, ako ich spacifikovať, aby sa aktívne nezapojili a aby ich sny stratili rozlet a stali sa plochým, prízemným a smutným fantazírovaním.

V túto Kvetnú nedeľu, keď slávime Svetový deň mládeže, je dobré počúvať Ježišovu odpoveď farizejom včerajška i všetkých čias, aj tých dnešných: «Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene» (Lk 19,40).

Drahí mladí, je na vás, aby ste sa rozhodli kričať, je to na vás, aby ste sa rozhodli pre nedeľné „Hosanna“, a neupadli do piatkového „Ukrižuj ho!“… A je na vás, aby ste nezostali ticho. Ak ostatní mlčia, ak my starší a zodpovední – neraz skorumpovaní – sme ticho, ak svet mlčí a stráca radosť, pýtam sa vás: budete kričať? Prosím vás, rozhodnite sa skôr, než sa rozkričia kamene.

Preložila: Slovenská redakcia VR

 

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

icon NAJČÍTANEJŠIE

iconNAJNOVŠIE

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES