Môj profil 
Predplatné
“Myslím si, že tento zákon je zbytočný, nemal byť a bohužiaľ, musím povedať, že poslanci SaS hlasovali za a považujem to za chybu, aj väčšina mojich kolegov. Skrátka sme nedocenili dostatočne dobre význam tohto zákona. Nemali sme hlasovať za,” uviedol pre TASR Sulík.
Straníckych kolegov obhajoval tým, že o novele sa málo verejne diskutovalo a niekedy je podľa neho ťažké v krátkom čase novú legislatívu posúdiť. Samotný zámer novely zakročiť proti extrémizmu víta, ale zákonom by postihoval len hraničné prípady, v ktorých ide priamo o nabádanie na násilie.
“Zas tá snaha je dobrá, že chceme obmedziť nenávistné prejavy. Nevedeli sme, rovno priznávam, dostatočne dobre posúdiť, že v tomto prípade sloboda slova zaváži viac ako obmedzenie nenávistných prejavov,” vysvetlil predseda SaS.
Hlasovanie, ktoré Sulík spätne označil za chybné, SaS podľa neho odčinila tým, že sa jej poslanci podpísali pod podanie na Ústavný sud, ktorý má preskúmať ústavnosť novej legislatívy. Podanie podpísali aj poslanci strán OĽaNO-NOVA a Sme rodina. Novela napriek tomu vstúpila 1. januára 2017 do platnosti.
Žitňanská tvrdí, že vyšetrovatelia museli do prijatia novely extrémistické činy klasifikovať ako priestupky, lebo bolo ťažké preukázať páchateľov úmysel. Navyše tresty, ktoré páchatelia extrémistických prejavov dostávali, neboli pre nich nijako odstrašujúce, čím sa strácal preventívny účinok typický pre trestné právo.
Kritici namietajú, že zákon rozširuje trestný čin podnecovania násilia a hanobenia napríklad aj o politické presvedčenie a „inú skupinu“. To považujú za veľmi nejasnú formuláciu, ktorá umožňuje príliš voľné uplatnenie a trestanie politických oponentov.
Kým doteraz zákon zakazoval “podporu skupín, ktoré násilím alebo hrozbou násilia smerujú k potlačeniu základných práv a slobôd”, novela po novom zakazuje “podporu skupín, ktoré smerujú k potláčaniu práv”, alebo ak “hlásajú nenávisť”. Tým sa rozšíril okruh ľudí, ktorých je možné na základe novely stíhať za extrémizmus.
.jpg)
.JPG)
