Strata biodiverzity patrí medzi najväčšie hrozby, ktorým budú ľudia čeliť

Bratislava 22. apríla 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Deň Zeme si nestačí len pripomínať, treba aj konať, začať sa systematicky starať o prírodu a krajinu. Strata biodiverzity patrí medzi najväčšie hrozby, ktorým bude musieť ľudstvo v budúcnosti čeliť. Upozorňuje na to Zita Izakovičová z Ústavu krajinnej ekológie (ÚKE) Slovenskej akadémie vied (SAV) na webe pri príležitosti Dňa Zeme, ktorý pripadá na 22. apríla

Na snímke minister životného prostredia SR Ján Budaj

Ministerstvo životného prostredia uvádza, že v roku 2018 bolo na Slovensku 75 percent druhov a 63,4 percenta biotopov európskeho významu v zlom stave. “Očakáva sa, že vplyv zmeny klímy na biodiverzitu a ekosystémy sa bude zvyšovať, a zároveň činnosti, akými sú poľnohospodárstvo, rybolov, doprava, priemysel a výroba energie budú naďalej viesť k úbytku biodiverzity, ťažbe a degradácii zdrojov a produkcii škodlivých emisií,” skonštatovala Izakovičová.

Reklama

Biodiverzita má zásadný význam pre zaistenie potravinovej bezpečnosti Európskej únie i celého sveta

Biodiverzita má podľa odborníčky aj zásadný význam pre zaistenie potravinovej bezpečnosti Európskej únie i celého sveta. Jej strata je environmentálnym, klimatickým, hospodárskym, bezpečnostným, zdravotným a medzigeneračným problémom, a problémom potravinovej bezpečnosti.

Reklama

“Hoci sa už dlho diskutuje o našej závislosti od planéty, ako i o hrozbách, ktoré spôsobujeme naším nevhodným správaním sa v krajine, situácia nie je uspokojujúca. Príroda sa nám vďaka našim neudržateľným činnostiam takmer stráca pred očami,” hovorí Izakovičová.

Viktória Miklósová z ÚKE SAV približuje, že prírodný kapitál sa zatiaľ nechráni, nezachováva a ani nezveľaďuje. Európska stratégia pre ochranu biodiverzity poukazuje na to, že celosvetová populácia voľne žijúcich druhov klesla za posledných 40 rokov o 60 percent. “Jednému miliónu druhov hrozí vyhynutie,” podotýka Miklósová.

V priaznivom stave ochrany v Európe sú malé podiely chránených druhov (23 percent) a biotopov (16 percent).

“Znečistenie ovzdušia naďalej zasahuje biodiverzitu a ekosystémy, pričom 62 percent plochy európskych ekosystémov je vystavených nadmernému množstvu dusíka, ktorý spôsobuje eutrofizáciu,” povedala Miklósová.

Dodáva, že počas pandémie sa síce produkcia znečisťujúcich látok znížila, ale ako ukazujú štatistiky, v súčasnosti sa ich produkcia vracia do pôvodného režimu.

Reklama

Udržateľný rozvoj by sa mal podľa Izakovičovej stať základným princípom politík, ako aj opatrení v rámci celej spoločnosti. Zmena si vyžaduje vzájomnú spoluprácu všetkých oblastí a úrovní štátnej správy s potenciálom občanov, firiem a komunít, poznamenala. Obnova prírody musí byť ústredným prvkom plánu obnovy EÚ po pandémii spôsobenej novým koronavírusom, zhodujú sa odborníčky.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.