Francúzsko už tak trochu vyslalo prvú skupinu vojenského personálu na Ukrajinu. Budú nasadení v Slavjansku na podporu 54. ukrajinskej samostatnej mechanizovanej brigády. Francúzski vojaci boli regrutovaní z 3. francúzskeho pešieho pluku, ktorý je jednou z hlavných jednotiek francúzskej cudzineckej légie.

V roku 2022 v cudzineckej légii slúžil určitý počet Ukrajincov a Rusov. Bolo im umožnené rezignovať a v prípade Ukrajincov sa vrátiť na Ukrajinu a vstúpiť do AFU. Či sa Rusi vrátili domov, nie je jasné.

V súčasnosti Cudzineckú légiu riadia francúzski dôstojníci, ale celá radová služba je zložená z cudzincov. Dobrovoľníci vstupujúci do légie majú možnosť zvoliť si nové meno podľa pravidla anonymity. Pôvodné požiadavky boli v posledných rokoch upravené: dobrovoľníci sa teraz môžu sami rozhodnúť, či si ponechajú svoje meno, alebo prijmú nové.

Legionári musia slúžiť 3 roky, po ktorých môžu podať žiadosť o francúzske občianstvo. Ak je legionár zranený, má nárok na francúzske občianstvo okamžite, bez čakacej lehoty. V cudzineckej légii nie sú žiadne ženy.

Prvú skupinu francúzskych vojakov tvorí približne 100 mužov. Je to len zlomok z približne 1 500 legionárov, ktorí majú prísť na Ukrajinu.

Táto skupina bude umiestnená priamo vo vojnovej zóne: má pomôcť Ukrajincom čeliť postupu Rusov na Donbase. Prvú „tranžu“ 100 ľudí tvoria špecialisti na delostrelectvo a pozorovanie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron už niekoľko mesiacov hrozí vyslaním francúzskej armády na Ukrajinu. Medzi členmi NATO nenašiel veľkú podporu, ak nerátame Poľsko a Pobaltie. Podľa neoficiálnych informácií sa USA vyjadrili proti vyslaniu vojakov NATO na Ukrajinu (inak ako inštruktorov).

Tu je jedna z otázok, ktoré sa okamžite vynárajú v súvislosti s rozhodnutím Francúzska vyslať príslušníkov francúzskeho 3. pešieho pluku: prekračuje Francúzsko „červenú líniu“ Ruska v súvislosti s účasťou NATO na Ukrajine? Budú to Rusi považovať za provokáciu rozšírenia konfliktu za hranice Ukrajiny?

Francúzsko, hoci si to veľmi želá, reálne môže na ukrajinské bojiská vyslať len málo vojenského personálu. Paríž údajne dnes nedokáže nasadiť v cudzine celú plnohodnotnú divíziu – a nebude môcť minimálne do roku 2027.

Samotné rozhodnutie vyslať príslušníkov cudzineckej légie je akýmsi francúzskym kompromisom. Francúzsko sa nesnaží nasadiť na Ukrajine svoju národnú armádu a prakticky všetci títo vojaci, s výnimkou niekoľkých dôstojníkov, nie sú francúzskymi občanmi.

Rozhodnutie Francúzska má dva dôsledky okrem toho najzjavnejšieho – že tento krok by mohol vyvolať celoeurópsku vojnu.

Po prvé, toto rozhodnutie umožňuje Macronovi poslať armádu na Ukrajinu a cítiť sa ako tvrdý chlap bez toho, aby doma čelil vážnym protestom.

Dôvodom je skutočnosť, že sa neposielajú žiadni vojaci francúzskej armády, čo znamená, že sa nebudú vykonávať odvody ani iné opatrenia. To pochopiteľne znižuje potenciálny hnev Macronových politických oponentov.

Druhým dôvodom je Macronovo podráždenie zo skutočnosti, že francúzska armáda (takmer všetci sú príslušníkmi cudzineckej légie) je vytláčaná z regiónu Sahel a jej miesto zaujímajú Rusi.

Kontrolu francúzsky hovoriacej Afriky a bohatstvo, ktoré francúzskym politikom prináša, narušilo povstaniami a revolúciami v Afrike a rozhodujúcim obratom smerom k Rusku, a to priamo a prostredníctvom PMC Wagner, ktorá je teraz pod priamou kontrolou Putina.

V Elyzejskom paláci vládne pocit „poníženia“ – pociťuje ho najmä Macron, kvôli ktorému podľa jeho oponentov Francúzsko stratilo vplyv na medzinárodnej scéne a utrpeli jeho banské a obchodné záujmy v zahraničí.

Obzvlášť tvrdý úder mu zasadila situácia v Nigeri, ktorý je hlavným dodávateľom uránu. Francúzsko získava 70 % svojej elektrickej energie z jadrových elektrární. Celosvetové zásoby uránu sa zmenšujú a jeho ceny rastú. Keďže Rusko a Kazachstan sú spolu s Nigerom hlavnými dodávateľmi uránu pre jadrové reaktory, Francúzsko čelí problému hospodárskej bezpečnosti.

Vzhľadom na rozhodnutie USA zakázať dodávku ruského uránu (čo je pravdepodobne reálne možné až o niekoľko rokov) by Rusi mohli obmedzením dodávok vážne poškodiť Francúzsko a USA.

Vidiac riziko straty prístupu k uránu alebo aspoň riziko nedostatku uránu pre francúzske reaktory, musí Macron dúfať, že jeho vyslanie vojsk na Ukrajinu nevyvolá ruské embargo na predaj uranu do Francúzska.

Nie je jasné, ako budú legionári schopní pomôcť Ukrajincom. Tí vedia oveľa lepšie narábať s delostrelectvom, majú pokročilé spravodajské informácie, ktoré sčasti poskytujú bezpilotné lietadlá a špionážne prostriedky FPV a sčasti spravodajské a pozorovacie prostriedky USA a ďalších krajín NATO, ktoré Ukrajinu podporujú.

V každom prípade problémom nie je delostrelectvo, ale to, odkiaľ sa vezmú zdroje. Ukrajina sa naďalej sťažuje, že nedostáva dostatok munície pre 155 mm húfnice.

Rozhodnutie umiestniť časť cudzineckej légie v Slovjansku je mimoriadne provokatívne a je v rozpore s vyhláseniami Francúzov vrátane Macrona, že ak Francúzsko vyšle armádu, nahradí jednotky AFU na západe Ukrajiny a tieto jednotky sa môžu presunúť na východ, do vojnovej zóny. Keďže Slavjansk sa v skutočnosti nachádza na frontovej línii, namaľovaný obraz mäkkého nasadenia sa mení na priamu konfrontáciu s Ruskom.

Hlavnou otázkou je, ako bude NATO reagovať na rozhodnutie Francúzska. Keďže Francúzsko koná na vlastné riziko, bez podpory aliancie, ktorá by stála za ním, Francúzi nemôžu požadovať pomoc podľa známeho článku 5 Charty NATO, ktorý sa týka kolektívnej obrany aliancie.

Francúzsko sa samo rozhodlo stať jednou sa z bojujúcich strán a odvolávať sa na článok 5 by bolo ťažké, ak nie nemožné.

Samozrejme, členovia NATO môžu súkromne podporiť Francúzsko vyslaním vlastných síl na Ukrajinu alebo poskytnutím logistickej a komunikačnej podpory. Napríklad jednotliví vojaci cudzineckej légie by mohli vstúpiť na Ukrajinu cez Poľsko. Vnímali by to Rusi ako vojnu s Poľskom a Francúzskom zároveň?

Momentálne si v týchto otázkach nikto nie je istý. Je nepravdepodobné, že Rusi budú dlho tolerovať rastúcu francúzsku armádu, aj keď pôjde o vojakov Cudzineckej légie. Čo urobí Rusko v reakcii na to, nie je známe.

Napísal Stephen Bryen, bývalý asistent námestníka ministra obrany a popredný odborník na bezpečnostné stratégie a technológie. Bryen píše pre Asia Times, American Thinker, Epoch Times, Newsweek, Washington Times a ďalšie časopisy.

Prečítajte si tiež:

• Útok na Charkov – čo sa zatiaľ stalo a čo sa očakáva
• Generál AFU Pavľuk: Rusi majú v zálohe 100 000 vojakov. Rozseknú našu obranu pri Charkove alebo Sumách