Môj profil 
Predplatné
Pozornosť by mala venovať aj určeniu investičného rámca minimálne na päť rokov dopredu, obmedzeniu účasti na verejných zákazkách spoločnostiam bez vlastných kapacít, či dokončeniu prípravy nového stavebného zákona a zrýchleniu zavedenia elektronického systému BIM (Informačný model budovy). Informovala o tom v stredu spoločnosť CEEC Research na základe výsledkov polročnej analýzy slovenského stavebníctva.
Generálny riaditeľ Považskej cementárne, a. s., Ladce Anton Barcík povedal, že ich spoločnosť patrí k energeticky náročným výrobným odborom. “Dlhodobo poukazujeme na to, že najvyššie konečné ceny elektrickej energie v SR znevýhodňujú našu konkurencieschopnosť,” uviedol. “Očakávame, že dôležitým opatrením vlády bude nielen čiastočná kompenzácia nákladov, ktoré zaťažujú našu ekonomiku (tak ako sa postupovalo v minulom roku), ale celé odbúranie nákladov na konečnú cenu elektrickej energie, ktoré nepatria do objektívnej štruktúry našich nákladov,” dodal Barcík.
Stavebné firmy očakávajú od štátu na podporu odvetvia hlavne rýchlejšie a efektívnejšie rozhodovanie stavebných úradov a lepšiu pripravenosť projektov verejných zákaziek. Stavebníctvu by podľa nich zároveň pomohlo pokračovanie v rozpracovaných projektoch po vzniku novej vlády, väčšia spolupráca so stavebnými firmami a ich združeniami pri tvorbe legislatívy, ako aj zavedenie hodnotenia stavebných spoločností uchádzajúcich sa o verejnú zákazku a tiež menej časté zmeny v pravidlách verejného obstarávania.
Finančné straty pre koronakrízu zaznamenalo 90 % oslovených stavebných spoločností, pričom tieto straty môžu znížiť ich hospodársky výsledok priemerne o 32 %. “Dopady situácie vzhľadom na COVID-19 môžu mať na našu činnosť mimoriadne dôsledky, ak útlm výroby a realizácie produktov na domácom a zahraničných trhoch bude pretrvávať dlhšie ako do konca mája. Sme výrobný odbor s nepretržitou prevádzkou, preto v našom prípade dopady na výsledky hospodárenia spoločnosti nedokážeme v ďalšom období nahradiť napríklad pridaním ďalších pracovných zmien,” upozornil Barcík.
Vykryť finančné straty z vlastných rezerv chce 61 % opýtaných firiem, využitím finančných zvýhodnení zo strany štátu 59 %, využitím úveru 30 % a k iným možnostiam, napríklad zníženie počtu zamestnancov, predaj majetku spoločnosti či vyhlásenie bankrotu sa prikláňa 11 % spoločností. Aktuálna situácia podľa 75 % spoločností ich povedie k rozhodnutiu pripraviť sa na podobné podmienky v budúcnosti, tvoriť väčšie rezervy v budúcnosti plánuje 67 % a krízový plán by vytvorilo 50 % firiem. K zjednaniu poistenia by sa priklonilo 17 % a k inej možnosti, napríklad k expanzii na zahraničné trhy 11 % spoločností.
“Zatiaľ je priskoro na hodnotenia, vzhľadom na to, že všetky naše stavby pokračujú, aj keď za cenu zvýšených nákladov najmä na ľudí – hygienické opatrenia, kratšie turnusy, menšia výkonnosť, obmedzené dodávky tovarov zo zahraničia, zvýšené náklady na ubytovanie,” priblížil riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti SMS, a. s., Dalibor Novotný. “Ak by sme však v tomto režime mali pokračovať ešte niekoľko mesiacov, obávam sa, že ekonomicky by sme museli pristúpiť k výrazným úsporám alebo znižovaniu počtu zamestnancov,” dodal.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
