Môj profil 
Predplatné
„Pochválený buď Ježiš Kristus. Otec biskup, poznám mnohých manželov, ktorí sú bezdetní (mnohokrát aj dlhé roky od uzatvorenia sviatosti manželstva). Majú sa tieto páry stále modliť a prosiť o dar dieťaťa, pokiaľ ho nedostanú alebo môže byť bezdetnosť aj Božou vôľou? V KKC v bode 1654 sa píše: „Manželia, ktorým Boh nedoprial mať deti, môžu i napriek tomu viesť zmysluplný manželský život z hľadiska ľudského i kresťanského. Ich manželstvo môže vynikať plodnosťou lásky, pohostinnosti a obetavosti.“ Môže byť teda bezdetnosť Božou vôľou pre konkrétny manželský pár? A ako to správne pochopiť, že Boh nedoprial mať deti?“ pýta sa nemenovaný/-á.
Na otázku odpovedal Peter Labanič, predseda Rady pre rodinu Gréckokatolíckej eparchie Košice, ktorý uviedol, že bezdetnosť môže byť veľkou bolesťou pre každé manželstvo. Svedčia o tom aj známe skutočné príbehy ľudí, ako boli napríklad Zachariáš a Alžbeta alebo Joachim a Anna.
Labanič píše aj o bolestných slovách, ktoré povedala Ráchel svojmu manželovi Jakubovi: „Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem!“ (Gn 30). Na čo jej Jakub odpovedá, že je to Boh, ktorý dáva deti, nie človek. Preto je potrebné modliť sa a prosiť o dar dieťaťa, lebo dieťa je skutočne jedným z najväčších Božích darov.
„Keď však dar, tak potom naň nemáme právo. Dar sa dáva slobodne a z lásky. Môžeme ho prijať alebo odmietnuť a aj keď ho prijmeme, aj tak sa nestáva naším majetkom. Dieťa je rodičom prepožičané, aby ho naučili milovať a potom odovzdali Bohu späť, lebo jemu patrí, tak ako každý človek. To je najväčšia radosť rodičov, že môžu spolupracovať s Bohom na stvorení a spáse svojich detí,“ vysvetľuje Labanič.
Dôležité je tiež uvedomiť si, že nie všetci sú povolaní k rodičovstvu, čo môže niekto Bohu samozrejme niekedy zazlievať, je však dôležité, aby sme nikdy neprestali veriť v jeho dobrotu a múdrosť, s ktorou riadi naše životy.
„Môže byť bezdetnosť Božou vôľou pre konkrétny manželský pár? Nepochybne áno. Ale to neznamená, že nie sme milovaní, alebo že sme milovaní menej ako tí, ktorí tento dar dostali. Jedna vec je istá: Boh má pre každého nádherný plán. Našou úlohou je ho objaviť. Materstvo a otcovstvo, ktoré je v srdci každého človeka, môže nájsť uplatnenie v láske k iným deťom. Či už sú to odvrhnuté deti, ktoré si môžeme adoptovať, alebo ľudia, ktorí nás nejakým spôsobom potrebujú,“ píše kňaz.
Labanič tiež vysvetli, že páry by sa o počatie mali pokúšať len takým spôsobom, ktorý nenarúša dôstojnosť manželstva a ľudského života.
„Môže sa stať aj zázrak? Áno, môže. Bohu nič nie je nemožné. Avšak, „nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ (Lk 22, 42).
A ako to správne pochopiť, že Boh nedoprial mať deti? “Ja by som možno nepoužil slovo „nedoprial“, aj keď tak hovorí slovenský preklad katechizmu, pretože to vyvoláva dojem, akoby nám Boh čosi nedoprial, lebo nás nemá rád,” uviedol kňaz a dodal:
“Iné jazykové verzie používajú výrazy ako ‘neudelil’, ‘nedal’, ‘nedaroval’ (franc.: „n’a pas donné d’avoir des enfants“, angl.: „has not granted children“, lat.: „habere filios non concessit“). Rodičia vždy doprajú svojim deťom, aj keď im nedajú všetko, o čo ich žiadajú. A Boh je určite tým najlepším Otcom,“ dodal na záver.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.
