Môj profil 
Predplatné
Predsedníčka budapeštianskej organizácie MSZP Ágnes Kunhalmiová novinárom povedala, že krajina, ktorá stavia múry na svojich hraniciach, smeruje do záhuby a uzatvára sa do geta.
Opozičná politička zdôraznila, že prisťahovalectvo je iba Fideszom vytvorený problém, skutočný problém totiž je vysťahovanie sa Maďarov z Maďarska.
Demokratická koalícia (DK) sa chce spýtať premiér Viktora Orbána, kto bude plot na srbsko-maďarských hraniciach stavať, pretože podľa mediálnych informácií má projekt hodnotu 22 miliárd forintov (71 miliónov eur).
Vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik dnes pre TASR uviedol, že komisia uznáva, že tlak na maďarský migračný systém v poslednom čase stúpol. Zmenil sa i jeho charakter. Kým ešte donedávna jasne dominovali migranti zo západného Balkánu, najmä z Kosova, v súčasnosti rastie podiel iných národností – Sýrčanov, Afgancov a Iračanov.
Situácia, ktorej čelí Maďarsko, je však neporovnateľná s tlakmi, ktoré zažívajú Taliansko či Grécko. “Je na členských štátoch EÚ, aby riadili svoje hranice a aby prijali také opatrenia, ktoré zaistia bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ. Akékoľvek opatrenie členskej krajiny v tejto oblasti by malo byť plne v súlade s predpismi EÚ a medzinárodnými záväzkami, vrátane rešpektovania ľudských práv migrantov a zásady zákazu vrátenia (non-refoulement), v zmysle ktorej nemožno migranta vracať do jeho krajiny pôvodu, ak by mu tam hrozila smrť či iné vážne nebezpečenstvo,” píše sa vo vyhlásení EK.
EK nie je podľa Králika prívržencom výstavby plotov a podporuje členské štáty v tom, aby hľadali alternatívne spôsoby dohľadu nad hranicami, ktoré sú založené na analýze rizík, spolupráci a výmene informácií. Komisia je pripravená aj naďalej asistovať maďarským orgánom v reakcii na zvýšené migračné toky, ktorým Maďarsko čelí.
“Úplné uzavretie hraníc či úplné zrušenie hraničných prechodov na vonkajšej hranici EÚ nie je prípustné, najmä ak vezmeme ohľad na vlastných štátnych príslušníkov, ktorí majú právo na to, aby sa vrátili do svojej krajiny pôvodu. Maďarsko dostáva v súvislosti s ochrannou vonkajšej hranice EÚ finančné prostriedky vo výške 40,8 milióna eur na obdobie 2014-2020 z Fondu pre vnútornú bezpečnosť. V uplynulom programovom období (2007-2013) Maďarsko dostalo takmer 60 milión eur. Komisia však neočakáva, že by sa tieto európske prostriedky mali využiť na výstavbu plota. V minulosti už EK posudzovala dve žiadosti členských štátov na výstavbu plota v prípade Grécka a Španielska, obe však boli zamietnuté,” dodal Králik.
Uzatvorenie hraníc je krok zlým smerom, vyhlásil dnes vo Viedni rakúsky prezident Heinz Fischer. Fischer povedal, že nepovažuje za dobrý nápad, že v rámci Európy sa snažia otázku utečencov riešiť plotom. “Tento druh politiky vytvorí nové múry medzi krajinami,” povedal Fischer.
Podľa jeho slov treba tento problém riešiť koordináciou na úrovni Európy, solidaritou pri vzájomnom zohľadnení záujmov a spoločným úsilím. “Ak sa dostanú ľudia do ohrozenia, nemožno ich nechať napospas,” dodal rakúsky prezident.
Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová nemienila komentovať maďarské rozhodnutie. Povedala len, že jej krajina neplánuje podobný krok, a zdôraznila, že je potrebné skúmať korene migrácie.
Maďarská vláda nariadila v stredu ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi, aby dal vybudovať štyri metre vysoký plot na fyzické uzatvorenie hraníc so Srbskom. Po rokovaní vlády o tom informoval minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó. Minister povedal, že plot bude uzatvárať 175 kilometrov dlhý hraničný úsek. “Tlak prisťahovalcov najviac ťaží spomedzi krajín Európskej únie práve Maďarsko,” zdôvodnil Szijjártó.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
