EÚ sprísňuje migračnú politiku. Slovenskí europoslanci prezradili viac

Európsky parlament v utorok schválil legislatívnu zmenu, ktorá by mohla viesť k tomu, že žiadatelia o azyl prichádzajúci do Európskej únie by boli pred spracovaním ich žiadostí premiestnení do krajín, ktoré nie sú súčasťou EÚ, informuje portál Euronews.

Zmenou koncepcie „bezpečnej tretej krajiny“, ktorá je súčasťou Nariadenia o azylovom konaní (Asylum Procedure Regulation, APR), sa vypustila požiadavka prepojenia medzi žiadateľom a krajinou, do ktorej sa má žiadosť presunúť.

To otvára cestu k dohode medzi štátmi EÚ a zahraničnými vládami, ktoré prijímajú migrantov z Európy za finančné prostriedky, podobne ako to robila predchádzajúca vláda Spojeného kráľovstva s Rwandou. (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva tento projekt zablokoval a súčasná vláda ho úplne zrušila, pozn. red.)

V nariadení EÚ sa teraz uvádza, že žiadatelia o azyl môžu byť premiestnení prakticky do ktorejkoľvek krajiny na svete za predpokladu, že existuje dohoda alebo opatrenie so štátom EÚ a že krajina je považovaná za „bezpečnú“, čo znamená, že s osobou, ktorá tam žiada o medzinárodnú ochranu, sa bude zaobchádzať podľa „medzinárodných noriem“.

Záruky zahŕňajú ochranu žiadateľov o azyl pred prenasledovaním a vážnou ujmou, dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia, možnosť získať účinnú ochranu podľa Ženevského dohovoru o právach utečencov a prístup k fungujúcemu azylovému systému, pričom okrem práva na pobyt sa udeľuje aj povolenie na vzdelanie a pracovné povolenie.

Toto nové ustanovenie sa nebude vzťahovať na maloleté osoby bez sprievodu, ktorých žiadosti o azyl budú naďalej posudzovať európske krajiny alebo krajiny, s ktorými sú spojené alebo cez ktoré prechádzali.

„Toto hlasovanie umožní členským štátom EÚ skutočne využívať spoluprácu s tretími krajinami iným spôsobom ako doteraz,“ uviedla nemecká poslankyňa Európskeho parlamentu Lena Düpontová (frakcia Kresťanskí demokrati), ktorá je spravodajkyňou pre tento spis, a tvrdí, že táto zmena je v súlade s medzinárodným právom a zabráni tomu, aby žiadosti o azyl dlho prebiehali azylovým systémom európskych krajín.

Parlament sa rozdelil

Európsky parlament schválil zmenu 396 hlasmi za, 226 hlasmi proti a 30 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Európska ľudová strana (EPP) sa pri schvaľovaní návrhu spojila s pravicovými Európskymi konzervatívcami (ECR), pravicovými Patriotmi pre Európu (PfE) a Európou suverénnych národov (ESN). Na druhej strane Socialisti a demokrati (S&D) a skupina Renew Europe hlasovali väčšinou proti, pričom niekoľko poslancov sa zdržalo hlasovania.

Hlasovanie tak rozdelilo parlamentnú alianciu, ktorá podporuje Komisiu Ursuly von der Leyenovej (frakcie EPP, S&D, Renew a Zelení), čo je vzorec, ktorý sa v tomto zákonodarnom zbore prejavil takmer pri všetkých spisoch týkajúcich sa migrácie.

Niektorí ľavicoví a liberálni poslanci Európskeho parlamentu dokonca vyjadrili „menšinové stanovisko“, ktoré považuje novú koncepciu bezpečnej tretej krajiny za „mimoriadne problematickú“, pričom tvrdia, že odstránenie kritéria prepojenia by vytvorilo „riziko inštrumentalizácie zo strany tretích krajín“.

„Každá krajina, ktorá chce nejaké peniaze, by bola ochotná prijať tento druh dohody alebo dojednania (so štátmi EÚ). Už sme videli, čo sa stane, keď následne tieto tretie krajiny chcú viac. Vydierajú Európu,“ povedala pre Euronews poslankyňa Európskeho parlamentu zo skupiny S&D Cecilia Strada.

Tvrdila, že legislatívna zmena nie je “dobrý nápad nielen pre základné práva žiadateľov o azyl, ale aj pre naše demokracie”.

Podobné obavy vyjadrili aj organizácie občianskej spoločnosti. Európska rada pre utečencov a vyhnancov ( European Council on Refugees and Exiles , ECRE) odhaduje, že možnosti žiadateľov o azyl získať primeranú ochranu v tretích krajinách sú otázne a že nové právne predpisy zvyšujú riziká pre zraniteľné skupiny, ako sú osoby, ktoré prežili násilie, a osoby LGBTQ+.

ECRE kritizovala aj zrušenie automatického odkladného účinku odvolaní, ktoré je súčasťou nového nariadenia, a uviedla, že by sa mohlo stať, že ľudia budú premiestnení mimo EÚ skôr, ako súd preskúma, či sa zákon správne uplatnil alebo nie.

V utorok Parlament schválil aj prvý zoznam EÚ „bezpečných krajín pôvodu“ na účely azylu. Patrí doň Bangladéš, Kolumbia, Egypt, India, Kosovo, Maroko a Tunisko, ako aj všetky kandidátske krajiny EÚ okrem Ukrajiny.

Koncepcia „bezpečnej krajiny pôvodu“ sa líši od koncepcie „bezpečnej tretej krajiny“, ale jej cieľom je tiež urýchliť azylový proces v Európe.

Podľa práva EÚ sa žiadosti migrantov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi jedného zo štátov označených ako „bezpečné krajiny pôvodu“, budú posudzovať v zrýchlenom konaní.

Europoslanci z hnutia Republika na sociálnej sieti priblížili, že migranti z Maroka, Kosova či Tunisu budú na európskych hraniciach „expresne otáčaní“ a posielaní naspäť domov. „Rovnako tak aj “utečenci”, ktorí sa trepú do Európy cez niekoľko bezpečných krajín…,“ uviedli.

Uhrík dodal, že na legislatíve pracoval ako tieňový spravodajca viac ako pol roka.

„Desiatky stretnutí a rokovaní mali zmysel. Iste, návrh nie je tak prísny, ako by sme chceli. Ale prelomový úspech je, že to vôbec prešlo, a že ochrana hraníc sa môže zlepšiť,“ vyjadril sa.

Video europoslancov si môžete pozrieť nižšie

Prečítajte si tiež:

• Európsky parlament schválil dve kľúčové reformy, ktoré sprísňujú migračnú politiku EÚ 
• Bezzásahovosť skončila. Takto vyzerá „volebný režim“ podľa DSA v praxi