Propaganda znamená doslova rozširovanie. Kto určil, že verejnoprávna televízia má šíriť dokument, aký zobrazuje Volodymyra Zelenského v dokonalom svetle? Je za tým osobný záujem konkrétneho dramaturga, kolektívna zhoda, alebo sa ten program len tak nejak „prešmykol”?

Odkiaľ prišiel pokyn na jeho zaradenie do vysielania a napokon, z pragmatického hľadiska – koľko stáli vysielacie práva?

Objektivita a pluralita: nezvestné

Ak už údajne nezávislé médium zaradí do svojho repertoáru defakto oslavnú pieseň na prezidenta štátu, ktorý je súčasťou vojnového konfliktu, potom by kvôli vyváženosti mali predstaviť aj osobný život lídrov ostatných účastníkov konfliktu. Inými slovami, STVR by mala teraz odvysielať aj iný druh dokumentu z opačného spektra, napríklad rozhovory Stone-Putin. Oliver Stone je americký režisér, snáď by sme ho neupodozrievali z proruskej orientácie či tendenčného informovania (hoci má ľavicové cítenie).

Nakoniec, ide o rozhovory – divák si vypočuje Putina, názor o jeho dôveryhodnosti nech si urobí sám.

Lenže odprezentovať špecificky zostrihaný, upravený, istým tónom ladený dokument (vystupujú v ňom ešte aj „Voloďove” učiteľky!), to je iná, a oveľa silnejšia káva pokiaľ ide o pôsobenie na diváka…

Raz komik, potom „hrdina”

Dvojka uviedla dokument Sluha národa bombasticky: „Z komika prezidentom. Ako sa Volodymyr Zelenskyj stal symbolom odvahy Ukrajiny.” Je to vraj silný film, pričom ponúka „jedinečný a pravdivý pohľad na životnú cestu ukrajinského prezidenta.” Podľa  popisu diela vraj diváci „získajú hlbší pohľad nielen na prezidentovu kariéru, ale aj na jeho osobnosť, rozhodovanie a hodnoty.”

Inak povedané, celý dokument bol pripravený tak, aby vyfarbil Zelenského určitým spôsobom a v určitom svetle – ako skutočného „sluhu národa” (odkaz na TV seriál, kde predtým hral učiteľa, z ktorého sa stane prezident – aká to milá náhoda!). Bez toho, aby bral do úvahy komplexnosť celej situácie na Donbase.

Zaujímavosť: vytvorili ho v poľskej produkcii.

Zelenskyj, Navaľnyj – príde aj kúzelník?

Mohol by som sa pozastaviť nad konkrétnosťami, čo ten dokument priniesol a ako manipuluje divákom. To by bolo na samostatnú tému, ale nás tu zaujíma otázka, prečo a ako konajú domáce verejnoprávne médiá. Mňa osobne vlastne predmetný film vôbec nezaujíma – svieti na ňom neviditeľný nápis PROPAGANDA ako nočný neón. Problém s propagandou však je ten, že jej súčasťou je nielen obsah média, ale aj spôsob výberu toho obsahu. Preto sa musíme pýtať, kto je v STVR zodpovedný za zaradenie toho filmu a aký je kľúč, na základe ktorého bolo možné ho zaradiť. V každom prípade, človek by čakal od „novej STVR” objektívnejší prístup k realite, a keď už súčasne neodvysiela dokument o protistrane konfliktu, tak nech aspoň neuprednostní žiadnu stranu.

Alebo – vymýšľam si – nabudúce s dojatím nazrieme do idylickej domácnosti Bibiho Netanjahu, pričom na trpiacich v Gaze sa vykašleme, lebo veď „Hamas”?

Mimochodom, viete, čo je „fór”? Že som si zalistoval TV program na niekoľko dní dopredu. A bum, na 17. februára máme na Dvojke zaradený ďalší klenot: dokument o Navaľnom s podtitulom Putinov nepriateľ číslo jeden. A  teraz ma skúste presvedčiť o tom, že v dramaturgii Dvojky nevidíte žiaden konkrétny vzorec s jasným ideovým profilom.

Budú sa tým zodpovedné orgány zaoberať, alebo je toto už večná norma?

Prečítajte si tiež:

• Čo bude s STVR a médiami celkovo?
• STVR má nové meno, nie nový obsah. Na verejnoprávnosť občan stále čaká
• STVR po prvom roku: Čo sa vlastne zmenilo? To podstatné ani nie