Jedným z hlavných prvkov novej legislatívy je možnosť posielať žiadateľov o azyl do krajín, z ktorých nepochádzajú, no ktoré EÚ považuje za „bezpečné“. Tento koncept sa snažilo v praxi otestovať Taliansko, ktoré v Albánsku zriadilo migračné centrá. Tie však od ich otvorenia v roku 2024 zostávajú prevažne prázdne pre právne spory, pričom viacerí talianski sudcovia označili celý projekt za protiústavný.

Prijaté opatrenia majú takýto postup uľahčiť, čo vyvolalo ostrú kritiku zo strany ľavicových poslancov a ľudskoprávnych organizácií. Podľa nich hrozí, že migranti a žiadatelia o azyl budú v „bezpečných tretích krajinách“ čeliť porušovaniu svojich práv. „Je to ďalší krok v dehumanizácii migračnej politiky Európskej únie,“ vyhlásila zelená europoslankyňa Melissa Camarová, podľa ktorej sa dôstojnosť žiadateľov o azyl „systematicky pošliapava“.

Európska komisia kritiku odmieta a tvrdí, že každá krajina, do ktorej by boli migranti presúvaní, musí rešpektovať základné ľudské práva a medzinárodné záväzky. Druhým schváleným opatrením je vytvorenie zoznamu krajín, ktoré EÚ oficiálne považuje za bezpečné. Pre občanov týchto štátov sa tým výrazne obmedzia možnosti získať azyl v Únii. Na zozname sa nachádzajú napríklad Kosovo, Bangladéš, Kolumbia, Egypt, India, Maroko či Tunisko.

Cieľom zoznamu je zrýchliť vybavovanie azylových žiadostí a v prípadoch zamietnutia urýchliť návraty do krajín pôvodu. „Občania od nás očakávajú, že splníme svoje sľuby v oblasti migračnej politiky, a presne to dnes robíme,“ povedala konzervatívna europoslankyňa Lena Dupontová počas rokovania parlamentu.

Politická rovnováha v EÚ sa v posledných rokoch citeľne posunula doprava a migrácia zostáva jednou z najcitlivejších politických tém. To platí aj napriek tomu, že počet nelegálnych vstupov do Únie v roku 2025 klesol približne o 25 percent v porovnaní s rokom 2024. Vlani požiadalo o azyl v EÚ takmer milión ľudí, pričom ochranu získalo približne 440-tisíc z nich.