Slovensku hrozí, že nesplní cieľ 14-percentného podielu obnoviteľných zdrojov na spotrebe energií

Bratislava 31. júla 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) tvorili podľa zistení najvyšších kontrolných úradov Slovenska a Českej republiky v oboch krajinách v rokoch 2015 až 2018 nedostatočný podiel na celkovej spotrebe energie. Na Slovensku hrozí nesplnenie medzinárodného záväzku dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej národnej spotrebe do konca roku 2020

V roku 2017 bol tento podiel len necelých 11,5 percenta. ČR tento cieľ napĺňa. Pokiaľ však ide o cieľ dosiahnuť desaťpercentný podiel obnoviteľných zdrojov energie v doprave, nedarí sa to plniť ani Slovensku ani Českej republike. Kým Česko dosiahlo 6,6 percenta, Slovensko len o málo viac a je na úrovni 7 percent. Vyplýva to zo spoločnej správy najvyšších kontrolných úradov oboch krajín, agentúru SITA o tom v piatok informoval Najvyšší kontrolný úrad SR.

Na zvýšenie podpory cieľov klimaticko-energetickej politiky môžu mať zásadný význam dane prípadne iné finančné opatrenia. Takúto možnosť však obe krajiny využívajú len minimálne, konštatuje tlačová správa. Príjmy z daní s environmentálnym aspektom tvoria len minimálny podiel na celkových daňových príjmoch a sú dlhodobo pod 2,5-percentným priemerom krajín Európskej únie. Na Slovensku tvoril tento podiel len 1,76 percenta, Česko ho malo niečo vyšší a dostávalo sa na úroveň dve percentá.

Členské štáty Európskej únie sa zaviazali do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 na jednej strane znížiť o pätinu emisie skleníkových plynov, na druhej strane o pätinu zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe a rovnako zvýšiť energetickú účinnosť. Na splnenie týchto cieľov si krajiny mohli zvoliť vlastné opatrenia, a to od rôznych foriem dotácií, daňových úľav, úprav sadzieb daní v závislosti od emisií či spotreby pohonných hmôt alebo napríklad aj podporu výstavby fotovoltických elektrární. Slovensko aj Česko si vybrali viaceré z nich, pričom podľa zistení oboch kontrolných inštitúcií ani jedna z podpôr výrazne neprispievala k napĺňaniu cieľov, ku ktorým sa krajiny zaviazali v medzinárodných dokumentoch EÚ a Organizácie spojených národov.

Spoločná správa kontrolných úradov ďalej okrem iného ukázala rozdielne prístupy Slovenska a ČR v podpore fotovoltiky a výstavby fotovoltických elektrární. Zatiaľ čo Slovensko pri ich výstavbe od roku 2014 podporovalo len domácnosti, Česko poskytovalo pomoc aj pre podnikateľov. Obe krajiny podporovali domácnosti pri výstavbe malých fotovoltických elektrární s výkonom do desať kilowatthodín. Priemerná výška podpory na jeden kilowatt bola v ČR necelých 900 eur, na Slovensku necelých 1 050 eur. Rozdiely boli identifikované taktiež pri daňových zvýhodneniach domácností. Slovenská republika poskytovala oslobodenie od spotrebnej dane pre elektrinu vyrobenú domácnosťami z akéhokoľvek zdroja, ktorú z OZE vyrobili. Česko takéto daňové zvýhodnenie neposkytovalo. Rôzne opatrenia zistili kontrolóri aj v prípade daňových zvýhodnení podnikateľských subjektov. Kým Česko poskytovalo oslobodenie od daní len pre inštalácie do 30 kilowattov pre vlastnú spotrebu, na Slovensku to bolo bez obmedzenia výkonu.

Cenu elektriny pre konečného spotrebiteľa však stále ovplyvňuje garancia vysokých výkupných cien pre výrobcov z fotovoltických elektrární, uvedených do prevádzky najmä v prvých rokoch legislatívnej podpory obnoviteľných zdrojov energie. Česká republika túto disproporciu vyriešila zavedením takzvanej solárnej dane vo výške 10 % pre výrobcov využívajúcich výkupné ceny, dodáva spoločná správa kontrolných úradov.