Môj profil 
Predplatné
“Ľudia, ktorí trpia materiálnou depriváciou, si napríklad nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek” približuje analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.
Táto situácia sa vlani podľa nej medziročne zhoršila. “Očakávame, že pre súčasnú situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať,” povedala Buchláková.
Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2019 až 5,6 % Európanov, teda približne 24 miliónov ľudí, trpelo materiálnou depriváciou. V medziročnom porovnaní sa v únii znížil počet ľudí v tejto kategórii o približne sedem miliónov.
“Tzv. materiálna deprivácia dosiahla svoj vrchol v roku 2012, keď bolo takto ohrozených až 10 % Európanov. V krajinách ako Taliansko či Španielsko, ktoré sú aktuálne najviac ohrozené pandémiou koronavírusu, však očakávame zvýšenie materiálnej deprivácie obyvateľstva,” uviedla Buchláková.
Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní (58,3 %). Iba 9 % zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %), nakoľko majú vyššie mesačné výdavky. Na Slovensku je aktuálne 16,3 % rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje 872-tisíc ľudí.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
