SIS vlani podala 531 žiadostí o použitie ITP, zamietli jej len jednu

Bratislava 1. júla (TASR/Foto:TASR)

Slovenská informačná služba (SIS) v roku 2011 podala 531 žiadostí o použitie informačno-technických prostriedkov (ITP). Z nich sudcovia schválili 530 a len jednu takúto žiadosť zamietli. Vyplýva to zo správy parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť.

Najviac žiadostí o nasadenie ITP podala vlani polícia, a to 1719. Z nich bola prevažná väčšina schválených a odmietnutých bolo 38 žiadostí. O nasadenie ITP žiadala aj vojenská kontrarozviedka, a to v 130 prípadoch, z ktorých odmietnutých bolo desať. Práve s Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) sa v minulom roku spájala medializovaná kauza o odpočúvaní novinárov denníka Pravda a exriaditeľa TA3 Michala Gučíka. Pre podozrenia z nelegálneho nasadenia ITP vtedy musel svoj vládny post opustiť minister obrany Ľubomír Galko (SaS).

Úniku utajovaných skutočností a neoprávnenému nasadzovaniu ITP sa chce vládny Smer-SD venovať v novom zákone o spravodajských službách. V ňom predbežne navrhuje vytvorenie kontrolnej skupiny, ktorú by vytvorili poslanci s bezpečnostnou previerkou. “V rámci toho by sme chceli vyriešiť aj väčšiu kontrolu zo strany súdov, aby sa nestalo, tak ako v minulosti, že sudcovia boli zavádzaní,” povedal predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Jaroslav Baška (Smer-SD). K tomu malo podľa neho dochádzať napríklad v spomínanom prípade odpočúvania novinárov.

Podľa exministra obrany Bašku pomerne dobré podmienky pre povolenie nasadenia ITP sú aj v platnej legislatíve z roku 2003. Dôslednejšia však má byť kontrola ich dodržiavania. “Kontrola poslancov by sa mala týkať iba operatívnej časti, teda keď sa prípad len začína a nie je ešte dozorovaný prokurátorom. Tam je najväčšia džungľa,” priblížil Baška. Systém, akým budú poslanci upozorňovať na prípadné nálezy pochybení, podľa neho zatiaľ nebol dohodnutý.

Galko si myslí, že lepšiu kontrolu ITP by zabezpečil nezávislý kontrolný úrad. Ten by malo tvoriť niekoľko ľudí z rôzneho prostredia. “Bol by tam napríklad jeden zástupca zo spravodajstva, druhý človek by tam bol vymenovaný prezidentom SR, tretí z radov prokurátorov, ďalší by mohol byť menovaný parlamentom. Takto úzka skupina ľudí by mala právo vstupovať do tých prípadov,” priblížil svoju predstavu exminister. Novému zákonu by podľa neho mohlo pomôcť aj to, keby sa špecifikovalo, na čo konkrétne súdy môžu nasadenie ITP povoliť.

Zloženie kontrolnej skupiny z poslancov sa podpredsedovi liberálov nepozdáva. “V minulosti sa ukázalo, že poslanci ako takí sú tou najlepšou cestou, aby unikali utajované informácie,” vysvetlil. Podľa neho práve v čase poslednej poslaneckej kontroly VOS uniklo na verejnosť množstvo utajovaných skutočností porovnateľné s počtom únikov za niekoľko rokov.