Môj profil 
Predplatné
V úvode svojho blogu Šichtářová pripomína, že posledných niekoľko rokov mali svetové ekonomiky nemalé množstvo problémov, na čo centrálne banky reagovali snahou tlačiť peniaze a vlády na to zase reagovali snahou zadlžovať sa.
“Tí aj tí mali jediný cieľ: Dostať do obehu viac peňazí a tým si kúpiť viac času pred príchodom ďalšej krízy. Lenže fungovalo to stále menej a menej a posledné dva roky už všade okolo nás boli vidieť jasné náznaky, že táto snaha narazila na svoje limity,” píše ekonómka podľa ktorej, tak zúfalosť sociálnych inžinierov stále rástla.
“Ekonomika predávkovaná podpornými prostriedkami naopak stále nerastie. A spomenul si niekto na skoro zabudnutý text nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Miltona Friedmana, ktorý koncom šesťdesiatych rokov prišiel s fantasmagorickou myšlienkou, čo by to asi s ekonomikou urobilo, ak by boli na ľudí ‘z helikoptéry’ rozhadzované peniaze. Tým sa teoreticky medzi ľudí dostane hotovosť, tá podporí dopyt a útraty a ekonomika sa znova aspoň nakrátko naštartuje,” vysvetľuje ekonómka s tým, že zatiaľ čo iné spôsoby tlače peňazí pumpujú peniaze do ekonomiky cez banky a peniaze tak zostávajú vo finančnom sektore, helikoptérové peniaze idú priamo k ľuďom.
Helikoptérové peniaze by sa teda podľa nej dali považovať za “vyššiu ligu”, ktorú mnohí ekonómovia v rámci arzenálu zbraní centrálnych bánk nazývajú zbraňou hromadného ničenia. A to preto, lebo keď sú takéto peniaze zle použité, tak vraj rozsekajú ekonomiku na malé kúsky.
“Že je tlač peňazí mimoriadne mocnou zbraňou, sa vie dávno. Nekontrolovanú tlač peňazí vedúcu k inflácii a rozpadu britskej ekonomiky chceli počas druhej svetovej vojny využiť už Nemci, keď prišli s operáciou Bernhard. To je doteraz najväčší známy prípad falšovania bankoviek v histórii. Pôvodným plánom operácie bolo zhodiť na Britániu falošné bankovky nerozoznateľné od originálu. Čo vám to pripomína? Helikoptérové peniaze? Bingo!”
Ekonómka vysvetľuje, že keď Nemci nevedeli ako Britániu zlomiť, ako poslednú možnosť mali pripravené použitie helikoptérových peňazí, tento plán sa nakoniec ale neuskutočnil.
Podľa ekonómky je zaujímavé, že tajné archívy nakoniec vyjavili, čo mohlo byť tým hlavným dôvodom, prečo táto desivá zbraň, ktorá mala britskú ekonomiku položiť na lopatky, nakoniec nebola použitá. “Bol to strach, že by Briti urobili Nemecku to isté. A Nemecko si pred vojnou prešlo hyperinfláciou v dôsledku tlače nekrytých peňazí a vedelo, aká vie byť krutá.”
Šichtářová sa túto časť histórie sa rozhodla pripomenúť práve preto, lebo dnes, v roku 2020 a v čase koronakrízy, už nie len politici, ale aj mnohí ekonómovia, zhliadli k myšlienke helikoptérových peňazí.
“Takže, aby v tom bol poriadok: Vždy, keď vám niekto bude hovoriť rozprávky o tom, že ekonomiku je možné naštartovať a peniaze možno vytvoriť bez práce, spomeňte si na ničivú vojnovú zbraň poslednej inštancie,” dodáva na záver Šichtařová.
Tatiana Stará
.JPG)
