Sergej Lavrov o situácii na Ukrajine a o variantoch prekonávania krízy

Moskva 26. decembra 2014 (HSP/Foto:TASR)

Minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov v rozhovore pre ruský denník Kommersant zhodnotil protiruské sankcie Západu, porozprával o „strane mieru“ a „strane vojny“ v Kyjeve, o minských dohodách a odpovedal na otázky novinárov.

– V čom spočíva podľa Vás zmysel západných sankcií? –

Všetky takzvané sankcie sú nacielené v značnej miere na to, aby poškodili konkurenciu. Čo sa týka politického smerovania týchto sankcií, poviem, že nastali nepríjemné zmeny. Doposiaľ, keď prijímala Bezpečnostná Rada OSN sankcie donucujúceho charakteru, boli naši západní kolegovia v prvých radoch tých, kto vyzýval nacieliť sankcie konkrétne na vedúcich predstaviteľov štátov nedodržujúcich tie alebo iné pravidlá hry. Vyzývali robiť všetko, aby sa vyhlo akémukoľvek negatívnemu pobočnému pôsobeniu na obyvateľstvo týchto krajín. V prípade s Ruskom bola zvolená diametrálne opačná taktika. Západní politici ani neskrývajú, že chcú poškodiť Rusko, jeho hospodárstvo. Otvorene hovoria, že sankcie sú zamerané na to, aby spôsobili čo najväčšie škody ruskej ekonomike a aby ľudia pocítili, ako sa im zle žije v tomto režime. Trestajú civilné obyvateľstvo, ktoré za nič nemôže.

 – USA a EÚ ale pri uvalení sankcií vysvetľovali, že súvisia s určitým konaním Ruska. –

Dôvody, aby mohli používať podobný nátlak, vyberajú veľmi nekorektne. Júlové sekčné sankcie vyhlásené ako najbolestivejšie pre ruskú ekonomiku, boli napríklad uvalené na vlne hystérie, ktorá vznikla po páde malajzijského Boeingu. Vtedy bez súdu a vyšetrovania a bez akýchkoľvek dôkazov nazvali vinníkom domobranu, hoci tá odovzdala holandským expertom nájdené ňou čierne skrinky a iné dôkazy. Vo všetkom obvinili prirodzene Rusko. V súčasnosti o tragédii malajzijského Boeingu všetci akosi pozabudli a v podstate iba Rusko vyzýva, aby vyšetrovanie pokračovalo a aby si západné štáty všimli, že sa toto vyšetrovanie neopodstatnene a neospravedlniteľne predĺžilo. A naši západní parteri radšej mlčia, alebo v najlepšom prípade hovoria, že na vyšetrovanie potrebujú ešte približne rok. Je nečestné a nekalé využívať tragédiu na dosiahnutie svojho geopolitického cieľu.

– Aká je Vaša predpoveď ohľadne sankcií na budúci rok? –

Nerobíme prognózy – nie je to náš problém. Je to problém tých, kto vymýšľa sankcie. Zaoberáme sa svojou ekonomikou. Budeme sa veľmi snažiť, aby sa medzinárodné záväzky našich partnerov nenarušovali, avšak tieto sa už narušujú. V nevyhnutnom prípade podnikneme príslušné právne kroky.

– Neraz ste používali termín „strana vojny“ a „strana mieru“ voči mocenským predstaviteľom v Kyjeve. Kto je to konkrétne? –

O tom, aké konkrétne ciele majú konkrétni členovia súčasného ukrajinského vedenia, môžeme súdiť podľa ich vyhlásení. Veľmi často sa ich vystúpenia podobajú ako vajce vajcu. Veľa sľubujú, kritizujú. Treba však oddeľovať konkrétne činy od bežnej politickej rétoriky. Pre nás nie sú hlavné slová, ale činy. Čo sa týka skutkov… Chceli by sme veriť, že podpora minských dohôd zo strany prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka to nie sú iba slová. Chceli by sme veriť, že hovoril úprimne, keď prízvukoval svoje želanie dosiahnuť realizáciu týchto dohôd 22. decembra počas telefonickej konferencie za účasti prezidenta Ruska, Ukrajiny, Francúzska a nemeckej kancelárky.

– Ako vidíte perspektívy vývoja minského procesu? –

Je to zložitý proces, pretože sú tieto dohody rámcové – treba ich preložiť do reči praktických činov. To sa už realizuje a dúfam, že proces sa blíži ku koncu v tom, čo sa týka konečnej čiary oddelenia znepriatelených strán. Začínajú sa už odvážať ťažké zbrane, pracuje sa „na zemi“ bezprostredne medzi ukrajinskými vojakmi a príslušníkmi domobrany za pomoci ruských dôstojníkov, ktorých sem poslali na osobné pozvanie ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Dúfam, že už v najbližšie dni nastanú pozitívne zmeny a budeme v tejto otázke napredovať rýchlejšie ako doposiaľ. Všetci registrujjeme prudký pokles ozbrojených stretov, prestali zomierať ľudia. Sú jednotlivé prípady ostreľovania a dokonca sú, bohužiaľ, aj jednotlivé obete, ale je to predsa veľký rozdiel v porovnaní s tým, čo bolo predtým.

– V poslednom období ste vystúpili s niekoľkými odlišnými vyhláseniami. V nedávnom interview pre France 24 ste uviedli, že Rusko nenavrhuje federalizáciu alebo autonómiu Doneckej a Luhanskej oblasti. Ale koncom marca ste povedali, že politické skupiny na Ukrajine by sa mali dohodnúť na federácii, v rámci ktorej bude mať každý región široké právomoci.- 

Vždy mal som rovnaké postoje. V interview pre France 24 povedal som, že vôbec nenanucujeme Ukrajine nejaký konkrétny „vzorec“ – či sa to bude nazývať „federácia“, „decentralizácia“ alebo inak – je to jedno. A angličtine je veľa synoným týchto slov. Štátny tajomník USA John Kerry mi raz povedal, že najlepšou cestou je decentralizácia, alebo ako sa ešte vyjadril, „develution“, čo znamená približne „spustenie právomocí dolu“. Nám je to fakt jedno. Nezáleží na slovných hračkách, ale na skutkoch. Mocenské skupiny na Ukrajine sa musia dohodnúť, ako medzi sebou vyriešia otázky používania menšinových jazykov, kultúry, dejín, ako budú rozdelené dane, ako sa bude voliť vedenie regiónov, aké vzťahy budú mať regióny s centrom a nakoniec, aké sviatky vlastne treba oslavovať. Chápeme, že na západe Ukrajiny majú úplne iný vzťah k oslavám 9. mája ako v Rusku alebo na juhovýchode Ukrajiny. Je to veľmi komplikovaná konštrukcia. Snahy vyriešiť to založením akéhosi výboru v Najvyššej Rade (ako to predpokladá koaličná dohoda), v ktorom budú oligarchovia a politici schvaľovať nejaké parametre ústavného zriadenia vyhovujúce iba im osobne, nič nevyriešia. Naopak iba prehĺbia problémy. Je potrebná otvorená, inkluzívna – tak ako to bolo zapísané v Ženevskom vyhlásení – ústavná reforma za účasti politických síl a regiónov.

eu