Na začiatku predsedníctva tu boli obavy, že vonkajšie vplyvy, ako výsledok britského referenda, migračná kríza, bezpečnostné riziká, či voľby v Taliansku a Rakúsku, znížia šance na úspech slovenského predsedníctva. V konečnom dôsledku však tieto faktory vplývali na legislatívne práce skôr pozitívne.  A aj vďaka tomu sa počas šiestich mesiacov podarilo rezortu financií dotiahnuť viacero úspechov.

1. Dohoda o Európskom fonde pre strategické investície – Juncker môže pokojne spávať

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ dosiahlo dohodu členských štátov o zlepšení a predĺžení fungovania Európskeho fondu pre strategické investície. Výsledkom je dohoda, ktorá zvyšuje transparentnosť schvaľovania projektov, sprísňuje kritériá výberu projektov tak, aby podpora z EFSI nevytláčala súkromné investície. Dohoda ponúka možnosti na efektívnejšie čerpanie aj zo strany kohéznych krajín, či kladie dôraz na investície v oblasti ochrany klímy a iné.

2. Dohoda o rozpočte EÚ na rok 2017 – neverili, že to Slovensko dokáže

Úlohou expertov MF SR bolo po predložení návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017 dosiahnuť dohodu najprv medzi 28 členskými štátmi a následne s Európskym parlamentom. Prvotný návrh bol zo strany EK predložený s výrazným oneskorením. Dôvodom bolo britské referendum. Slovenskému tímu sa ale podarilo dosiahnuť dohodu členských štátov v rekordnom čase, 18 dní po predložení návrhu EK.

3. Dohoda o fondoch peňažného trhu – tieňové bankovníctvo konečne pod kontrolou

Experti MF SR dosiahli významný úspech, keď sa im podarilo ukončiť dlhotrvajúce rokovania o regulácii fondov peňažného trhu. Hlavným cieľom legislatívy je zvýšiť schopnosť fondov vyplácať výnosy aj v krízových trhových podmienkach tak, aby neboli ohrozené investície vkladateľov. Podarilo sa eliminovať jednu z regulačných dier a zvýšiť ochranu investícií v prípade budúcich problémov na finančných trhoch. Táto legislatíva sa vyjednávala vyše troch rokov, naprieč siedmimi predsedníctvami, ale úspech   a výsledný ťah na bránu je označený slovenskou vlajkou.

4. Dane – veľký krok v boji proti daňovým podvodom 

Rok 2016 bol z pohľadu boja proti daňovým únikom a daňovým podvodom na európskej a globálnej úrovni mimoriadne rušným obdobím. Odhalené prípady ukrývania finančných prostriedkov občanmi a spoločnosťami z EÚ v daňových rajoch (tzv. Panama Papers) odkryli pretrvávajúce diery v systéme a poukázali na potrebu nadnárodného prístupu k riešeniu tohto problému. Úloha to nebola ľahká – dohody v daňovej oblasti sú kvôli jednohlasnosti a citlivo stráženému princípu daňovej suverenity mimoriadne náročné. Veľkou skúškou bolo schvaľovanie procesu a kritérií pre vypracovanie zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií, známemu aj ako „daňový blacklist“.

5. Prehlbovanie hospodárskej a menovej únie – prelomenie tabu

Okrem rokovania o legislatívnych návrhoch sme ako predsedníctvo využili priestor aj na predloženie strategickej témy. Slovenskí experti sa zamerali na možnosť vytvorenia spoločnej fiškálnej kapacity pre eurozónu, ktorá by pomáhala tlmiť negatívne dopady symetrických a asymetrických hospodárskych šokov. Diskusie na túto citlivú tému počas tohto pol roka položili prvé základy pre budovanie konsenzu medzi členskými štátmi. Aj keď revolúcia sa nateraz nekoná, vznik eura sa takisto nedohodol počas jediného predsedníctva.

6. Dohoda o prospektoch – dostupnejší kapitál

Tím expertov vstúpil do negociácií s EP až na konci októbra 2016 a za necelých sedem týždňov docielil dohodu a ňou zásadný krok smerom k vytvoreniu únie kapitálových trhov. Prospekty predstavujú informácie o spoločnosti (akýsi finančný životopis), na základe ktorých sa investori rozhodujú, či zakúpia cenné papiere danej firmy. Ich zverejnenie je povinné pri emisii cenných papierov (akcie, dlhopisy, iné) alebo vstupe na regulovaný kapitálový trh.

7. Dohoda o prevencii prania špinavých peňazí – škrt cez rozpočet teroristom

Expertom MF SR sa podaril dosiahnuť významný úspech dohodou o prevencii prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Toto opatrenie je jednou z kľúčových odpovedí EÚ na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v súvislosti s teroristickými útokmi, ako aj na nedávne dôkazy o praní špinavých peňazí, ktoré sa na verejnosť prevalili vďaka tzv. Panama Papers. Kompromisný návrh bol nakoniec jednohlasne schválený „o päť minút dvanásť“ na absolútne poslednom zasadaní pod taktovkou slovenského predsedníctva.

Dohody sa dosahujú aj osobným nasadením, objektívnym predsedaním, efektívnou komunikáciou medzi technickou a politickou úrovňou. Týmito atribútmi sa experti MF SR zaradili medzi špičku. Dosiahnuté výsledky sú dôležité a potvrdili, že Slovensko je spoľahlivým a rovnocenným partnerom, s ktorými ostatné krajiny rátajú.