“Dozvedeli sme sa, že tieto body nie sú z veľkej časti pokryté. Záujemcovia sa buď vôbec nehlásili, alebo nespĺňali náročné administratívne podmienky. Najväčší problém mohol vzniknúť v Bratislavskom kraji, kde z ôsmich bodov nie je zabezpečený ani jeden. Ľudia zo Senca a Pezinku tak budú musieť cestovať na urgentný príjem do Bratislavy,” povedala Cigániková s dôvetkom, že problém je okrem iných miest aj v Gelnici či v Trebišove.

Opozičná poslankyňa upozornila, že lehota na podávanie žiadostí v rámci výberového konania na prevádzkovanie pohotovostí vypršala 5. apríla. “Nariadenie vlády o výške úhrady pre túto službu však vstúpilo do platnosti až 14. apríla, teda deväť dní potom, ako bola uzavretá možnosť prihlasovať sa. Teda všetci záujemcovia o prevádzkovanie pohotovostí mali kľúčovú informáciu k dispozícii až po lehote prihlásenia. To je kľúčový dôvod fiaska. Ďalšími sú administratívna záťaž či nízka ponúkaná cena,” ozrejmila Cigániková.

Podľa jej slov tak dochádza k radikálnemu zníženiu kvality prednemocničnej zdravotnej starostlivosti. “Všetkých pacientov budú musieť zvládnuť urgenty, ktoré sú preplnené, zle zaplatené a zle organizované,” podotkla.

Člen zdravotníckeho tímu SaS Martin Barto predpokladá, že ministerstvo zdravotníctva bude robiť druhé kolo výberového konania. “Ale podľa zákona musí byť lehota na prihlásenie minimálne dva mesiace, teda určite sa to nestihne do 1. júla. Rezort sa preto bude musieť dohodnúť, kto túto službu zabezpečí dočasne. Buď sa dohodne s organizátorom pohotovostí v inom kraji, alebo s prevádzkovateľom urgentov v nemocniciach, respektíve so všeobecnými lekármi na miestach, kde nemocnica s urgentným príjmom nie je. Kraje budú musieť urobiť rozpisy a tlačiť všeobecných lekárov, aby chodili robiť do pohotovostí. To bude mať negatívny vplyv na kvalitu služby,” odhaduje Barto.

SaS ako riešenie navrhuje verejné aukcie, ktoré vygenerujú najnižšiu možnú trhovú cenu, a nie pevné stanovenie cien. “Navrhujeme, aby pohotovosti fungovali v nemocniciach pri urgentoch. Tam, kde nie je nemocnica, by všeobecní lekári mohli poskytovať ambulantnú pohotovosť vo svojich ambulanciách podľa určitého rozpisu podobne, ako fungujú lekárne,” dodal Barto.

Ambulantné pohotovosti budú od polovice tohto roka fungovať po novom. Rezort zdravotníctva im preto upravuje systém platieb od zdravotných poisťovní (ZP). “Úhrady od ZP budú pre ambulantné pohotovosti motivujúce,” uviedla pred časom ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD). Napríklad tie v pevnej sieti dostanú mesačný paušál na ambulanciu v sume vyššej ako 8000 eur, úhrada za výkon bude hradená nad rámec paušálu, píše sa v nariadení ministerstva zdravotníctva, ktoré už schválila vláda.

Od júla má vzniknúť takzvaná pevná a doplnková sieť ambulantnej pohotovosti. Pevná sieť bude cez pracovný týždeň fungovať od 14.00 do 22.00 h, v súčasnosti je Lekárska služba prvej pomoci (LSPP) otvorená do rána. Doplnková sieť bude dobrovoľná s možnosťou kratšej prevádzky. LSPP je segment pokračovania tzv. lekára prvého kontaktu po skončení jeho ordinačných hodín. Nejde o zabezpečovanie neodkladnej starostlivosti v život ohrozujúcich a urgentných situáciách.

Ministerka Kalavská odmieta zlyhanie systému ambulantných pohotovostí

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) odmieta, že by rezort nedokázal zabezpečiť fungovanie ambulantných lekárskych pohotovostí. Rovnako nesúhlasí, že by o ich prevádzkovanie nebol záujem. Reagovala tak na utorkovú kritiku liberálov, podľa ktorých systém pohotovostí zlyhal.

Ministerstvo podľa Kalavskej uzatvorilo prvé kolo tendra na organizátorov, v rámci ktorého sa vybrali prevádzkovatelia pre 40 percent siete pohotovostí. Tento týždeň sa má vypísať druhé kolo, ktoré potrvá dva mesiace. Kalavská “rezolútne” odmietla, že by poskytovatelia nemali záujem o ambulantné pohotovosti. Polovica žiadostí z prvého kola mala mať formálne nedostatky. Rezort s nimi preto bude komunikovať, aby chyby odstránili.

Šéfka rezortu v tejto súvislosti pripomenula, že ambulantné pohotovosti neposkytujú urgentnú zdravotnú starostlivosť o pacientov v ohrození života. “Dá sa povedať, je to predĺžená ruka ambulancie všeobecného lekára alebo pediatra, čiže je to zdravotná starostlivosť, ktorá ľudovo povedané znesie odklad, a teda pacient by sa mal snažiť vyhľadať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v čase ordinačných hodín lekára, tie sme sa snažili rozšíriť,” vysvetlila.