„V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že aj obchod je len súčasťou reťazca a zodpovedá sa predovšetkým jeho poslednému článku, ktorým sú zákazníci. Tí určujú, čo, v akej kvalite a za akú cenu chcú nakupovať. Obchod tento dopyt následne komunikuje smerom k svojim dodávateľom a v spolupráci s nimi ho napĺňa,“ vysvetľuje predsedníčka SAMO Katarína Fašiangová.

Pre posilnenie vzťahov s dodávateľmi prijali obchodníci rôzne opatrenia, ako napr. zavedenie štandardizovanej platobnej politiky pre stredných a veľkých dodávateľov potravín alebo skracovanie termínov splatnosti pre malých podnikateľov.

Obviňovanie obchodníkov z neprimeranej deľby marže na úkor poľnohospodárov a potravinárov určite nie je na mieste. Obchodníci upozorňujú na zásadný fakt, že napríklad poľnohospodári dodávajú svoje produkty do obchodných reťazcov iba minimálne. Súvisí to s komoditnou skladbou, ktorú poľnohospodári produkujú. Naprieč celou Európou nakupujú obchodníci priamo od poľnohospodárov iba minimálne, v priemere iba okolo 5 % tovaru. Prevažnú väčšinu tovaru im do obchodných reťazcov dodávajú potravinári a spracovatelia potravín. Obchod teda nedokáže ovplyvniť ceny, ktoré za svoje produkty od medzičlánkov inkasujú poľnohospodári. Na vyváženosť marží má veľký vplyv aj konkurenčný boj, ktorému obchodníci čelia podobne ako ostatné články v potravinovom dodávateľskom reťazci. A na konečnú cenu tovaru má dnes najväčší vplyv zákazník, pre ktorého je cena stále veľmi dôležitým nákupným faktorom. “Z  intenzívnej hospodárskej súťaže v maloobchode teda profituje predovšetkým spotrebiteľ, a to vo forme nižších cien potravín,“ povedala Katarína Fašiangová.

Údajné nadmerné marže obchodníkov sú tiež mýtus, upozorňuje SAMO. Dokazujú to aj nezávislé štúdie domácich či zahraničných inštitúcií. Analýza Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva zaoberajúca sa štruktúrou spotrebiteľských cien vybraných živočíšnych komodít v horizonte rokov 2004-2012 konštatuje, že obchod mal v uvedenom období najnižší priemerný podiel na spotrebiteľskej cene týchto komodít (12,50 %) spomedzi všetkých subjektov potravinovej vertikály. Dokonca to bolo menej než priemerná hodnota podielu štátu na DPH (16,23 %). Naopak najvyšší priemerný podiel na spotrebiteľskej cene vybraných živočíšnych komodít mali v sledovanom období prvovýrobcovia (51,66 %) a spracovatelia (19,68 %). A od tohto sledovaného obdobia sa podiely na spotrebiteľskej cene týchto komodít podľa poznatkov SAMO nemenili.

Navyše, interpretácia obchodnej marže je často mätúca a nesprávna, nakoľko je prezentovaná ako zisk obchodníka. V skutočnosti sa ňou rozumie rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou (bez DPH) produktu. Čistá marža obchodníka sa dá vyčísliť až po odčítaní nákladových položiek súvisiacich s podnikaním ako napr. mzdy, nájom, energie, marketing, straty a podobne.

Obchodníci však vnímajú svoj záväzok voči domácej ekonomike ako celku a snažia sa pôsobiť aj opačným smerom. Pracujú so zákazníkmi, zoznamujú ich s novými trendmi zdravého stravovania, posilňujú ich väzbu s lokálnymi dodávateľmi. Príkladom je nedávna kríza, keď reťazce veľmi operatívne ponúkli pomoc prvovýrobcom a spracovateľom mlieka na Slovensku v  nepriaznivej situácii spôsobenej krízou na trhu s mliekom. V záujme zvýšenia predaja slovenského mlieka a mliečnych produktov realizovali obchodné reťazce od mája tohto roku masívne letákové alebo televízne produktové kampane.

Túto prepojenosť s lokálnou ekonomickou ilustrujú aj množstvá domácich výrobkov na pultoch. Toto je jedna z mnohých mýtizovaných tém, ktoré obchodníkov dlhodobo frustrujú. Často prezentované percentá podielu lokálnych výrobkov na pultoch reťazcov sú totiž skreslené veľkosťou jednotlivých reťazcov. Veľký reťazec vykazujúci relatívne nízke percento domácich výrobkov ich totiž v absolútnych počtoch ponúka a predáva stále násobne viac ako menšie organizácie chváliace sa mimoriadne vysokými percentami.

Obchodníci združení v SAMO vítajú všetky možnosti diskutovať o týchto témach odborne a vecne. Obchod je odvetvie, ktoré dáva prácu desaťtisícom obyvateľov Slovenska a investuje do rozvoja svojho podnikania bez akejkoľvek štátnej podpory. Je pritom závislý na svojich zákazníkoch, ale aj na celom dodávateľskom reťazci. Bez jedných ani druhých by nemohol fungovať. Všetky stupne, ktorými potravina prejde z farmy na stôl, sa navzájom potrebujú. Je preto dôležité kultivovať vzťahy a stavať napríklad aj na dobrých skúsenostiach zo zahraničia, kde obchodníci spoločne s dodávateľmi budujú nezávislé organizácie na spravodlivé riešenie prípadných sporov a nedorozumení. V konečnom dôsledku totiž ide o zákazníka – o jeho potreby, chute, aj o jeho bezpečnosť.

Redakciu informovala Lenka Puzlíková.