„Emisné povolenky nemajú v názve slovo „daň“. Takže ich verejnosť prijme ľahšie. Ľahšie ich akceptuje, lebo majú mylný dojem, že o žiadnu novú daň nejde. A aj napriek tomu to vlastne daň je. Naviac, jej sadzba môže neustále rásť, a aj porastie. Nie je teda zafixovaná ako klasická daň, takže výnos z povoleniek pre štát neustále narastá, a pritom nie je potrebné sadzbu explicitne zvyšovať, čo u verejnosti je vždy nepopulárne. Predstavte si to! Daň, ktorá sa nevolá daň a jej sadzba ešte automaticky narastá,“ vysvetlil pre SITA Kovanda.

Takže rast sadzby s menom povolenka politici a bruselskí úradníci nebudú mať podľa neho takpovediac na svedomí, lebo predsa pôjde o nevinný výsledok vývoja na burze, či už v Lipsku alebo v Londýne, kde sa s novými emisnými povolenkami už obchoduje. „Bez výraznejšieho záujmu médií, a teda verejnosti. Ale tak to presne má byť, tak je to vymyslené. Takže pssst!,“ podotkol Kovanda.

Cena emisných povoleniek pre domácnosti, respektíve termínovaných kontraktov na ne, vzrástla koncom uplynulého týždňa na energetickej burze v Lipsku na nové rekordy. Obchodovanie s povolenkami s dátum ich vysporiadania v roku 2027 uzavrelo na cene viac ako 84 eur, čo je doteraz najvyššia hodnota. S termínovanými kontraktmi na nový typ emisných povoleniek sa na nemeckej burze obchoduje od tohtoročného júla. Od tej doby sa ich cena zvýšila o 7 %.

Európska únia plánovala, že cena emisných povoleniek pre domácnosti bude zastropovaná na maximálne 57 eur za kus. Americká investičná spoločnosť KraneShares však prognózuje cenu povoleniek už v roku 2027 na úrovni okolo 115 eur za kus. Za prognózu tejto spoločnosti, s ktorou napríklad spolupracuje napríklad laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Engle, sa postavila tiež štúdia medzinárodných vedcov, ktorých na svojich stránkach uverejňuje Massachusettská univerzita v Amherstu alebo nemecká Bertelsmannova nadácia, jedna z najväčších svojho druhu v Nemecku.

„Táto štúdia varuje pred šokovým zdražovaním, ktoré majú nové povolenky od roku 2027 spôsobiť. V Nemecku podľa štúdie kvôli povolenkám môže nastať takzvaná šoková inflácia, respektíve uhlíková inflácia. Pritom Nemci majú vyššiu kúpnu silu ako Česi či Slováci, takže my budeme zasiahnutí ešte viac. Pre celú Európu totiž bude platiť jedna jediná cena nového typu povolenky,“ upozornil Kovanda.

.

Spomínaná štúdia prognózuje, že do roku 2030 vyskočí cena povoleniek pre domácnosti zhruba na cenu 200 eur za kus, maximálne však 400 eur za kus. „So žiadnym stropom, na ktorý pred našimi parlamentnými voľbami odkazujú českí politici, sa evidentne nepočíta,“ dodal Kovanda.

Slovensko chce ešte zabojovať proti emisným povolenkám pre domácnosti, v EÚ hľadá väčšinu

Pri priemernej prognózovanej cene emisných povoleniek pre domácnosti, teda 300 eur za kus, by podľa Kovandu pohonné látky v Českej republike zdražili v priemere o takmer 23 českých korún za liter, čo je necelé euro. „O ďalšie desiatky tisíc korún ročne by bežným českým domácnostiam zdraželo aj vykurovanie plynom či uhlím a ďalšie desiatky tisíc korún by sa k životným nákladom domácností pridal celkový inflačný šok, ktorý by cenovú hladinu zdvihol naprieč celou ekonomikou,“ zdôraznil Kovanda, podľa ktorého bežná domácnosť, ktorá vykuruje plynom a má automobil spaľujúci motorovú naftu, by si pri cene 300 eur za povolenku priplatila ročne takmer 60 000 korún českých, čiže zhruba 2 500 eur. Treba však ešte pripočítať celkový inflačný dopad. „Celkový rast životných nákladov bežnej českej domácnosti pri cene povolenky 300 eur za kus by sa tak pohybovala okolo 90 000 českých korún ročne (3 700 eur-poz.red.),“ dodal Kovanda.

Aj napriek vážnosti dopadov nových emisných povoleniek na rozpočty domácností ale aj firiem sa však podľa Kovandu zdá, že politici ani verejnosť stále nerozumejú tomu, ako majú emisné povolenky vlastne fungovať. Ekonóm upozorňuje, že ich cena musí trendovo stále rásť. Preto je sľub trvalejšieho zastropovania cien povoleniek nezmysel už len z podstaty ich definície. Taký sľub je podľa neho v úzkom rozpore s podstatou fungovania emisných povoleniek pre domácnosti.

„Pretože jedine trendovým rastom ceny povoleniek je dosiahnutý efekt, kedy sa postupne zužuje okruh podnikov, firiem a čoskoro tiež domácností, ktorým sa ešte oplatí kúpiť povolenku a ďalej tak vypúšťať vďaka tomu emisie do ovzdušia. Pokiaľ sa má do roku 2050 docieliť uhlíková neutralita, čo je hlavný cieľ Green dealu Európskej únie, musia sa do tej doby úplne dekarbonizovať prakticky všetky firmy a domácnosti. Takže preto musia povolenky ďalej zdražovať, aby nakoniec dekarbonizovali aj tí, pre ktorých sú náklady takého činu dramaticky vysoké. Alebo, aby so svojim biznisom skončili. Čo sa dá predstaviť v prípade firmy, ale horšie už pri domácnostiach,“ vysvetlil Kovanda.

Trendovo stále rastúca cena je pozvánkou pre rôznych špekulantov, hedgeové fondy a ďalšie finančné domy zo všetkých kútov sveta, vrátane aj Číny. Tá do povoleniek podľa Kovandu investuje nie preto, aby si kúpila odpustky za vlastné emisie, ale aby zbohatla.

„Brusel týchto špekulantov zjavne skryto víta, pretože svojimi investíciami do povoleniek šponujú ich cenu a núti firmy a domácnosti v EÚ k ešte rýchlejšej dekarbonizácii. Vzniká tak symbiotický vzťah medzi bruselskými úradníkmi a finančníkmi z celého sveta, kedy prví si plnia svoje ideologické zelené ciele a druhí oportunisticky bohatnú. Ekonomika EÚ pritom plače nad stratou konkurencieschopnosti voči celému svetu a domácnosti sa môžu pripraviť na prepad vlastnej životnej úrovne. A to všetko v záujme zníženia globálnej teploty do roku 2050 o 0,003 stupňov Celzia, ktoré povolenky prinajlepšom prinesú, ako vyplýva z klimatického modelu OSN,“ uzavrel Kovanda.