Môj profil 
Predplatné
Berlín 22. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)
Gréci vraj nechcú ďalšie peniaze, len čas na reformy a úspory
Grécky premiér Antonis Samaras zdôraznil pred návštevou Nemecka, že Atény nežiadajú od veriteľov ďalšie peniaze. Chcú len viac času na realizáciu reforiem a úsporných opatrení.
“Poviem to úplne jasne: Nežiadame ďalšie peniaze. Stojíme si za svojimi záväzkami a splníme všetky podmienky. Musíme však oživiť rast, pretože to zmenší finančné diery. Jediné, čo chceme, je trocha vzduchu na nadýchnutie, aby sme naštartovali ekonomiku a zvýšili štátne príjmy. Viac času neznamená automaticky viac peňazí,” povedal Samaras v rozhovore pre nemecký denník Bild.
Cesta k drachme by viedla ku koncu gréckej demokracie
Na otázku, či Grécko potrebuje ďalší odpis dlhu, Samaras odpovedal, že o tom sa nikdy nediskutovalo. Grécky premiér ostro odmietol, že pre jeho krajinu by bol lepší návrat k drachme. “Dôsledky by pre Grécko boli katastrofálne. Znamenalo by to prinajmenšom ďalších 5 rokov recesie a nárast nezamestnanosti nad 40 %. Pre Grécko by to bola nočná mora: hospodársky kolaps, sociálne nepokoje a bezprecedentná kríza demokracie. Životný štandard Grékov sa v uplynulých troch rokoch znížil o 35 %. Po návrate k drachme by sa okamžite prepadol o ďalších 70 %. Aká spoločnosť, aká demokracia by niečo také prežila?”
Samaras sa tiež dotkol problému prebujnenej štátnej správy. “Rozhodol som, že za desať úradníkov, ktorí odídu do dôchodku, prijmeme len jedného. Urobili sme pokrok a čoskoro budeme mať menší, zdravší a výraznejšie efektívnejší štátny aparát.”
Samaras ešte pred nástupom do premiérskeho kresla sľuboval, že sa bude usilovať vyrokovať predĺženie termínu na implementáciu nepopulárnych škrtov, ktoré požadujú medzinárodní veritelia. Grécko má do konca roka 2014 znížiť výdavky o 11,5 miliardy eur. To je podmienka pre pokračovanie finančnej pomoci, bez ktorej sa krajina ocitne v platobnej neschopnosti. Samaras požaduje, aby sa čas na realizáciu škrtov predĺžil o dva roky, teda do konca roka 2016, čo by zmiernilo ich dopad na občanov.
Ďalší odklad úsporných opatrení a reforiem však vyvoláva netrpezlivosť v Nemecku, ktoré je najväčším prispievateľom do záchranných fondov, ale aj v ďalších krajinách eurozóny. Nemeckí politici dali jasne najavo, že už nie sú ochotní urobiť žiadne väčšie ústupky. To podporilo špekulácie, že Grécko bude musieť nakoniec odísť z eurozóny.
Luxemburský premiér, ktorý je aj šéfom Euroskupiny, Jean-Claude Juncker by mal dnes navštíviť Atény. Samaras zasa v piatok (24. 8.) pricestuje do Berlína, kde sa stretne s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, a v sobotu (25. 8.) do Paríža, kde bude rokovať s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom.
.JPG)
