Ako sa v Nórsku zachrániť pred Barnevernetom? Máme na to recept

Bratislava/Oslo 9. novembra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Žijete v Nórsku a hoci ste štandardná normálna rodina, tamojšia sociálka vám chce zobrať dieťa a dať ho do opatery niekomu cudziemu pod zámienkou, že vaša výchova či opatera dieťa ohrozujú? Máme pre vás pravý nórsky recept ako tomu predísť

Barnevernet je inštitúcia v Nórsku, ktorá sa venuje sociálno-právnej ochrane detí – oficiálne. Neoficiálne si ju niekto po celom rade škandálov môže pamätať skôr ako korupčný úchylácky mechanizmus na odoberanie detí rodičom za účelom ich poskytnutia komerčným záujemcom. Je ťažké pre rodičov sa tejto mašinérii brániť, boli už aj prípady, že dieťa pomohol zúfalej matke uniesť do bezpečia v zahraničí najatý súkromný detektív. Je tu však jeden nefalšovaný európsky spôsob, ako sa vyhnúť únosu dieťaťa Barnevernetom a následnému prideleniu do opatrovateľskej rodiny.

V západnej Európe je už celkom bežnou vecou transsexualita – stav, keď človek fyzicky narodený ako muž alebo žena sa cíti byť príslušníkom opačného pohlavia, správa sa tak, oblieka sa tak a je presvedčený, že len dostal nesprávne telo. Mnohí si pamätajú prípad, ktorý sa stal v uplynulých týždňoch dokonca v Európskom parlamente, najvyššej inštitúcii EÚ, a ktorým bola európska verejnosť oprávnene pobúrená. Slovenský europoslanec Milan Uhrík si vtedy dovolil neuveriteľnú vec, keď belgického chlapa tvrdiaceho, že je žena, nazval belgickým chlapom. O tomto prípade sme písali napríklad TU, ale tentoraz bude reč o niečom inom.

Totiž vec sa má tak: keď je v poriadku transsexualita, potom iste nikoho neprekvapí, že progresívny vývoj sa nezastavil, ide ešte ďalej a máme tu už prípady, že sa jedinec narodený ako jeden živočíšny druh cíti byť iným živočíšnym druhom. Tak napríklad nórska mačka Nano sa omylom narodila v ľudskom tele. Teda ona to tvrdí od svojich šestnástich rokov – jej staromódna rodina a skostnatení lekári zase tvrdia, že Nano je človek ženského pohlavia, a jej presvedčenie o tom, že je mačka, je akási diagnóza. Napriek tomu, že mačka Nano nemá rada vodu, syčí na psov, bez mačacích ušiek a chvosta nejde ani na krok, snaží sa chytať myši, chodí po štyroch, mňauká a pradie, jej ľudské okolie to stále odmieta akceptovať: sú skrátka ešte pozadu v progresívnom chápaní reality a stále ju považujú za človeka (viac napríklad TU). Podobne na tom bol aj Dennis Avner (viac napríklad TU), človek chirurgicky upravený, aby sa podobal na mačku – mal vytvarované pery, uši, implantované dlhé mačacie fúzy a vytetované mačacie pruhy po celom tele, ale mnohí ho z nejakých zvláštnych dôvodov aj tak tvrdošijne považovali za človeka.

A práve tu je tá možnosť vybabrať s Barnevernetom. Keby vám vaše dieťa chceli zobrať nórski sociálni upíri, stačí, ak dieťa bude tvrdiť, že je napríklad andulka alebo činčila. Od tej chvíle vaše dieťa nebude spadať pod Barnevernet, ale pod nórsku Slobodu zvierat, no a ak sa o vašu andulku alebo činčilu budete vzorne starať (pravidelne ju kŕmiť, čistiť jej klietku, chodiť s ňou na výstavy a tak), potom nie je dôvod, aby vám ju Sloboda zvierat zhabala.

Keby z nejakého dôvodu táto možnosť zlyhala, mohol by v budúcnosti existovať ešte jeden spôsob – hoci zatiaľ ho z nepochopiteľných dôvodov zadubené súdy nepovoľujú, ale kto verí v progresívnu budúcnosť, nemusí strácať nádej. O čo ide? Vlani istý Holanďan menom Emile Ratelband požiadal holandský súd, aby mu povolil zmeniť jeho aktuálny vek, vtedy mal biologických 69 rokov, na 49. Zdôvodnil to tak, že sa cíti na 49 a uviedol, že aj jeho doktor súhlasí s tým, že na svoj vek mlado vyzerá (viac napríklad TU).

Ratelband sa v tejto súvislosti sťažoval na diskrimináciu z dôvodu veku, ktorou trpí, konkrétne napríklad pri zoznamovaní s mladými ženami cez internet – že sa vraj niektoré s ním nechcú zbližovať pre jeho vek, ktorý sa im zdá byť príliš vysoký. Ratelband prirovnal svoju situáciu k situácii transsexuálov: keď vraj oni môžu považovať svoju sexualitu za niečo relatívne a podliehajúce zmene, prečo by vraj nemohol byť takto relativizovaný aj vek: „Čas je len nejaké číslo,“ tvrdí, „nie je to nič pevne ukotvené.“

Žiaľ, na nešťastie pre Ratelbandov sexuálny život, skostnatený holandský súd dospel k nepochopiteľnému záveru, že hoci sa veľa ľudí dnes cíti aj v neskoršom veku fit a zdravo, podľa súdu to nie je dostatočný dôvod na úradnú zmenu dátumu narodenia. No ale ktovie: jedného dňa sa hádam aj ťažkopádna verejná mienka pochlapí a progresívnym ľuďom sa otvoria nové možnosti. A potom bude stačiť, ak napríklad vaše päťročné dieťa povie, že sa cíti na dvadsaťpäť a už bude Barnevernet bezmocný. Pravda, potom zase nastúpi so svojou agendou daňový úrad, ale to už je celkom iný príbeh…

P.S. Vlastne to s tým vekom takto už aj mnohí robia, ibaže zatiaľ len načierno: príde Mohamed k hore, zahodí pas a povie: „Sezam, nemám štyridsať rokov, ale iba šestnásť.“ Skala sa otvorí, ozve sa z nej: „Wir schaffen das…“ a na Mohameda čaká bohatstvo od výmyslu sveta. A tých žien túžiacich po multikultúrnosti…

Ivan Lehotský