Uhrík: Dúfal som, že KDH sa ma zastane, veď oni by mali byť proti genderovej ideológii

Bratislava/Brusel 7. novembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Dušan Hein)

„Vážení priatelia, pokračujeme v odkrývaní prehnitosti bruselských inštitúcií, keďže v zmanipulovaných médiách takéto veci nezverejnia. Nech sa páči, predstavujem ,poslankyňu‘ Európskeho parlamentu Petru De Sutter. Je to 56-ročný belgický chlap,“ napísal pred dvoma týždňami na svojom facebooku europoslanec za ĽSNS Milan Uhrík. Čo potom nasledovalo, nečakal asi ani sám

„Je to 56-ročný belgický chlap, transvestita, ktorý chodí po Európskom parlamente na štekloch, v sukni a silónkach. Proste normálna vec, akoby sa v hlave vôbec nechumelilo… A teraz si predstavte, že toto čudo rozhoduje aj o budúcnosti Slovenska, európskych rodín, európskej civilizácie a kultúry. Naozaj úžasne ,pokrokové‘, nemyslíte? Ale on je akože ten normálny a Uhrík je ten, kto je označovaný za ,extrémistu‘…“ píše Uhrík vo svojom statuse.

Tieto slová pobúrili slovenských slniečkarov natoľko, že chcú, aby bol Uhrík za svoje vyjadrenie v europarlamente disciplinárne potrestaný. Písali sme o tom TU. S odstupom času sme poslancovi Uhríkovi na túto tému ešte položili niekoľko otázok.

Hlavné správy: Niektoré mainstreamové médiá dosť nelichotivo komentujú vaše vyjadrenie na adresu istej belgickej osoby pôsobiacej v europarlamente. Ako to vlastne bolo?

Uhrík: „Ja som toho človeka prvýkrát stretol vo výťahu v Štrasburgu, keď som bol na úplne prvom plenárnom zasadnutí europarlamentu. Upozornil ma na neho kolega asistent z Bruselu a to bol jeden z mojich prvých zážitkov s centrálnymi inštitúciami EÚ – vidieť, že takéto osoby, to je tam niečo úplne bežné. Považoval som za rozumné povedať o tom aj ľuďom na Slovensku, aby vedeli, že takéto čudá rozhodujú o budúcnosti Európskej únie, keďže je celkom jasné, akú agendu takýto človek asi môže presadzovať: že to nebude agenda tradičnej rodiny zloženej z muža a ženy.

Napísal som o ňom pravdu: že je to 56-ročný belgický chlap, čo je jednoducho fakt, keďže jeho genetický kód sa zmeniť nedá. A napísal som o ňom, že je čudo – to bolo najhoršie slovíčko, ktoré som v tom statuse použil. A použil som ho preto, lebo aj oni sa tak aj sami označujú: v skratke LGBTIQ+ to Q znamená ,queer‘, čiže zvláštny, čudný.

A samozrejme, hneď sa strhla lavína mediálneho lynča, že čo som si to dovolil, uraziť kolegyňu poslankyňu. Že budú frflať liberáli, to sa dalo predpokladať, hoci nečakal som, že až tak veľmi. Ale čo ma sklamalo, to je postoj KDH, ktorý sa ukázal aj v nedeľnej diskusii na RTVS: namiesto toho, aby sa dištancovali od prejavu genderovej ideológie na najvyšších pozíciách EÚ, v Európskom parlamente, a ukázali, že sú proti nej, oni povedia, že oni to komentovať nebudú, lebo to je osobný útok, oni nebudú nikomu pozerať pod sukňu, že by to mohlo raniť jeho city a podobné veci. No ale ak oni takto rozmýšľajú, tak potom naozaj posledný nech zhasne. Potom ani pedofilov nekomentujme, veď aj oni by to mohli vnímať ako osobné útoky, aj ich city by to mohlo raniť.“

Hlavné správy: Predpokladali ste, že KDH sa postaví na vašu stranu?

Uhrík: „Dúfal som, že KDH sa ma zastane, keďže oni tvrdia, že sú proti genderovej ideológii, a toto je jasný príklad genderovej ideológie, keď sa chlap prezlieka za ženu a myslí si o sebe, že je žena. Namiesto toho oni urobili extrémistu nie z neho, ale zo mňa, ktorý som na to upozornil. To je ich riešenie, popraviť posla zlých správ. Nie je problém ten, kto je pomýlený, ale ten, kto na to upozorňuje.“

Hlavné správy: Ešte je tu otázka, či pán Hlina alebo pán Štefanec hovoria to, čo si myslia bežní voliči KDH…

Uhrík: „Pán Štefanec v nedeľnej diskusii veľmi tvrdo povedal, že odsudzuje také vyhlásenia, ako to moje. Že to sú osobné útoky, k akým sa on nepridá, že to smeruje k vyvolávaniu nenávisti a dokonca fyzickému násiliu. Ale o akom fyzickom násilí hovorí, veď ja som len povedal, že je to chlap! Hovoriť o fyzickom násilí, to je naozaj argumentácia ad absurdum, pritiahnutá za vlasy. To by sme už naozaj nemohli kritizovať nikoho za nič.“

Hlavné správy: Na tom zákaze akejkoľvek kritiky sa už pracuje, Národná rada napríklad nedávno schválila Dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite, kde bolo potvrdené zavedenie nových trestných činov v prípade vyjadrení rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných cez počítačové systémy. Nemyslíte si, že sloboda vyjadrovania je čoraz viac obmedzovaná iba na sterilný jeden povolený názor, tak ako to bolo kedysi?

Uhrík: „Schvaľujú sa postupne kadejaké vágne frázy, ktoré sa dajú interpretovať najrôznejšími spôsobmi. Nikto presne nevie, čo znamená podnecovanie k nenávisti a podobné výrazy, a to sa potom dá vztiahnuť na každú, aj oprávnenú kritiku, a na základe toho sa potom dá každá kritika veľmi elegantne umlčať. Je úplne prirodzené, že každá kritika, aj oprávnená, vyvolá negatívne pocity u kritizovaného, ale to predsa nemôže byť pri kritike hlavné kritérium.

Vývoj jasne smeruje k potláčaniu slobody slova a dokonca už aj myslenia. Vyznávači politickej korektnosti tvrdia, dokonca aj na úrovni európskeho parlamentu, že treba sa vyhýbať témam, ktoré polarizujú spoločnosť. Lenže ak si to preložíme do slovenčiny, ak teda nechceme témy, ktoré polarizujú spoločnosť, potom sa bude hovoriť iba o veciach, o ktorých si všetci myslia to isté. Výsledkom potom bude uniformný, jednotný názor, a to sme tu už mali.“

Hlavné správy: Polarizácia názorov, teda ich rôznorodosť, to je vlastne esencia plurality. Tej plurality názorov, po ktorej sa v novembri 1989 toľko volalo. A teraz tí, ktorí majú v moci masmédiá, kričia, že polarizácia názorov je nežiadúca. Nevraciame sa náhodou po tridsiatich rokoch kamsi, kde sme už boli?

Uhrík: „Áno, občas to tak vyzerá.“

Hlavné správy: Ďakujeme za rozhovor.

P.S. Po tomto rozhovore Milan Uhrík zverejnil na svojom facebooku status s informáciou o najnovšom vývoji tejto „kauzy“:

„Celý Brusel v panike – kvôli môjmu statusu

Dnes ma v bruselskej pošte čakal list priamo od predsedu Európskeho parlamentu. Vyhrešil ma za status o transsexuálnej europoslankyni (v skutočnosti prezlečenom mužovi), lebo som si trúfol nazvať ho chlapom, a nie ženou. A hneď mi prišlo okrem toho aj promptne vydané nové číslo europarlamentného časopisu s týmto poslancom (v ženskom oblečení) priamo na titulke. Ide radiť dievčatám, ako sa stať úspešnými…

Odpadnem 🙂 Z týchto reakcií je jasné, že som vyslovením zamlčiavanej pravdy trafil liberálov v Bruseli priamo do tváre. Musíme sa im vzoprieť, lebo inak rozvrátia celú spoločnosť!“

Ivan Lehotský