Môj profil 
Predplatné
USA a NATO sledujú cieľ, ktorým je porážka Ruska. Niektorí americkí jastrabi sú ale stále presvedčení, že proti Rusku môžu viesť ohraničenú jadrovú vojnu a ruská odpoveď by sa ich nedotkla.
Americkí jastrabi sa dnes sústreďujú na nekončiacu politiku nátlakových malých krokov proti Rusku a snažia sa postupne zvyšovať najmä tlak zo strany NATO.
Američania sú presvedčení, že v prípade hypotetického konfliktu budú Rusi reagovať najmä proti európskym štátom NATO. Američania cielene zvyšujú napätie a sú presvedčení, že po roku 2020 budú môcť prejsť už k priamym hrozbám voči Rusku.
Tieto americké kroky sú súčasťou “stratégie zdržiavania Moskvy”, americkí jastrabi však neustále sondujú či sa možnosť ohraničeného jadrového útoku voči Rusku nestane realitou a na politickej scéne Ruska sa nedostanú k moci politici gorbačovského alebo jeľcinovského typu, ktorí by boli ochotní zradiť záujmy vlastných štátov v prospech USA.
Dnes je zrejmé, že na akýkoľvek útok na Rusko, Rusi okamžite odpovedia. Rusko je síce stále slabšie ako NATO, ruské jadrové zbrane sú však zárukou ruskej bezpečnosti. Ak by Rusko jadrové zbrane nemalo, už dávno by ho čakal osud Juhoslávie, Sýrie či Iraku.
Rusko svojím jadrovým potenciálom robí celosvetový konflikt nemožným. V totálnej konvenčnej vojne by bolo osamotené Rusko v boji proti USA/NATO v nevýhode, takáto vojna však nie je reálna, pretože v prípade porážky by Rusi s vysokou pravdepodobnosťou svoje jadrové zbrane použili, rovnako ako by ich použili v prípade vojenskej porážky Američania. Tí majú ako jediní definovanú aj prevenciu preventívneho jadrového úderu a ako jediní aj jadrové zbrane proti civilistom použili.
Totálna konvenčná alebo jadrová vojna sa tak z dôvodu ruského jadrového potenciálu odkladá, to však neznamená že Rusko a USA nemôžu súperiť v hybridnej vojne na území tretích štátov. Súperia, Sýria či Venezuela je toho dôkazom a v tejto vojne si Rusi vedú veľmi dobre. Američanom kazia ich plány, oslabovanie amerického postavenia sa prejavuje aj v čoraz odvážnejšej čínskej protiamerickej politike.
V prípadnom útoku voči Rusku by sa v prvej vlne okrem rakiet Američania spoliehali na svoje údajne neviditeľné stíhačky F-35. Ruský vojenský expert Vladimír Baranec však na portáli newinform vysvetľuje, že Američania sa obávajú ruských systémov PVO od S-400 vyššie.
Ak Turci budú používať S-400 a zároveň budú mať k dispozícii od Američanov F-35, mohlo by to znamenať, že uniknú informácie o F-35 a ruské S-400 sa budú môcť ešte viac smrtonosne naladiť, pretože budú jasnejšie identifikovať F-35.
Ruské S-400 momentálne predstavujú najsilnejší systém PVO vo svete, ktorý svojími parametrami predčí západné analógy PVO.
Američania sa obávajú, že význam ruských S-400 a po Turecku budú ruské systémy vo veľkom kupovať aj ďalšie štáty, čo oslabí možnosti Američanov viesť vojenské operácie proti iným štátom sveta, ktoré odmietajú plniť americké predstavy.
Dňa 4.4.2019 americký viceprezident Mike Pence zvýšeným hlasom predložil Ankare ultimátum a vyzval Turkov, aby sa rozhodli medzi členstvom v NATO a kúpou ruských S-400. Podľa viacerých analytikov však Američania len blufujú, ak by totiž Turecko opustilo NATO, znamenalo by to začiatok konca tejto organizácie, a to si Američania určite neželajú.
.JPG)
