Ruskú ekonomiku už pred pandémiou poškodil prepad cien ropy, keďže krajina je vysoko závislá od príjmov z jej vývozu. Situáciu potom ešte zhoršilo rozšírenie nového koronavírusu z Číny.
Karanténne opatrenia a nízke ceny ropy pravdepodobne povedú k tohtoročnému poklesu ekonomiky o 5 %, povedal Siluanov v rozhovore pre Vedomosti, ktorý v stredu zverejnila agentúra Reuters. Ak sa prognóza potvrdí, bude to znamenať najväčší prepad ruskej ekonomiky od roku 2009, keď Rusko podobne ako iné štáty zasiahla svetová finančná kríza. V danom roku klesol hrubý domáci produkt (HDP) o 7,8 %.
Ekonomika klesla aj v roku 2015, a to o 2,3 %. Vtedy to spôsobil pokles cien ropy a zároveň hospodárske sankcie uvalené na Rusko za anexiu ukrajinského polostrova Krym. Tento rok Moskva očakávala rast na úrovni 2 % a prezident Vladimir Putin sľuboval ďalšie zrýchlenie rastu ekonomiky.
Rozpočtové príjmy by mali tento rok dosiahnuť o 4 bilióny rubľov (49,71 miliardy eur) nižšiu hodnotu, než sa pôvodne plánovalo. Sumou zhruba 1,5 bilióna rubľov by sa na poklese mali podieľať nízke príjmy z predaja ropy a zemného plynu.
V dôsledku toho sa očakáva, že Rusko dosiahne tento rok rozpočtový deficit na úrovni 4 % HDP, dodal Siluanov. Minulý rok evidovalo rozpočtový prebytok na úrovni 1,8 % HDP a tento rok Moskva očakávala, že prebytok dosiahne 0,8 % HDP.
Rusko preto podľa Siluanova siahne výraznejšie do peňazí uložených vo Fonde národného bohatstva. Okrem toho sa pozastavia niektoré z plánovaných veľkých projektov, ktoré sa mali realizovať v 13 oblastiach, od zdravotníctva cez školstvo po infraštruktúru.
Navyše, aby vláda nemusela odčerpať veľa financií z Fondu národného bohatstva, zvýši objem pôžičiek na dvojnásobok. Pred pandémiou nového koronavírusu plánovala Moskva vydať tento rok dlhopisy v objeme 2,3 bilióna rubľov. Teraz plánuje tento objem zvýšiť na 4 až 4,5 bilióna rubľov, povedal Siluanov.
“Nechceme minúť príliš veľa z financií fondu. Nebolo by správne vyčerpať fond do dvoch rokov,” dodal minister.