Môj profil 
Predplatné
Podľa jeho slov Donald Tusk minulý týždeň “odistil granát”, keď upozornil, že jeho vlasť Poľsko, by mohlo v budúcnosti nasledovať Britániu smerom von z Európskej únie. Prezident EÚ to uviedol v rozhovore s médiami vo Varšave a podotkol, že terajšie poľské postoje sa môžu zmeniť, ak sa krajina nakoniec stane čistým prispievateľom do európskych štrukturálnych fondov.
Samozrejme, existujú vnútorné politické dynamiky, ktoré brzdia Tuska, keďže vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) je hlavným oponentom Občianskej platformy (PO), ktorú spoluzaložil a viedol 11 rokov.
Pod vedením Tuska sa druhá strana usilovala o liberálny proeurópsky kurz založený na podpore nemeckých kresťanských demokratov Angely Merkelovej. Naproti tomu PiS sú nacionalistickí konzervatívci, silne nesúhlasia s neobmedzeným prisťahovalectvom a skeptickí voči Bruselu. Nezdá sa však, že majú pochybnosti o prijatí peňazí z fondov EÚ. Poľsko je v súčasnosti najväčším príjemcom na úrovni 10 miliárd dolárov ročne.
Je dôležité poukázať na domáce faktory ovplyvňujúce Tuskove slová pred tým, ako sa budeme zaoberať širšími súvislosťami krehkosti dnešnej EÚ. Pretože v akejkoľvek európskej krajine sú sotva dve hlavné strany tak trochu protichodné ako tento pár v Poľsku. Nepriateľstvo, opozícia voči potratom a manželstvá rovnakého pohlavia sa pridali k nedôvere voči Rusku a v menšej miere aj k Nemecku.
Dvoma hlavnými problémami Bruselu s Varšavou sú odmietnutie prijímania migrantov z Afriky a Blízkeho východu v rámci plánu EÚ ich prerozdeľovania a toho, čo Brusel vníma ako pokus PiS “ustúpiť od demokracie”. V týchto bodoch sa pripája aj Maďarsko, tradičný poľský spojenec.
Poľsko hovorí, že migrantov nepovolí z dôvodu obáv o bezpečnosť, argumentujúc najmä smrteľnými islamistickými útokmi v západnej Európe. Z tohto hľadiska sa k nemu pridružuje aj Slovensko a Česko, ktoré spolu s Maďarskom tvoria súčasť “Vyšehradskej skupiny”. Ďalšími členmi EÚ, ktorí podporujú nových členov, sú Chorvátsko a Bulharsko, ale doposiaľ boli verejne oveľa tichší.
Medzitým pobaltské štáty boli pri riešení tejto otázky “kreatívnejšie”. Napríklad Lotyšsko poskytuje migrantom len 139 EUR na mesiac, čo nestačí na prenájom malého bytu. Ako povedal Ainars Latkovskis, šéf parlamentnej komisie pre vnútorné záležitosti,, “môžu si samozrejme hľadať prácu. Podľa lotyšského práva musia hovoriť jazykom, aby získali prácu, a zvyčajne trvá niekoľko rokov, než sa to naučia. ”
V minulosti sa noví členovia EÚ v Bruseli príliš nesťažovali pri riešení celokontinentálnych otázok, pretože boli pre nich lákavé peniaze z fondov. Teraz sa však osmelili a získali počiatočné výhody. Eurokrati zistili, že určitý druh ideologickej “železnej opony” ešte oddeľuje mnohé z bývalých štátov Varšavskej zmluvy od ich nových spojencov.
Pretože je jasné, že napriek mnohým úspechom EÚ pri podpore európskej jednoty existujú rôzne historické okolnosti a rôzne stupne tradičných konzervatívnych postojov. A tento nedostatok spoločných tém spôsobuje, že už len veľmi ťažko sa hľadá spoločný konsenzus.
Napríklad Nemecko má pocit, že má morálnu povinnosť pomáhať zraniteľným migrantom, čo čiastočne vyplýva z kolektívnej povinnosti platiť pokánie za hriechy minulosti. Francúzsko, Británia, Španielsko, Portugalsko a Holandsko sú zároveň bývalými koloniálnymi mocnosťami, s dlhodobými a hlbokými prepojeniami na krajiny v ďalekých regiónoch sveta.
Ale východná a stredná Európa sú odlišné. Aj v Rakúsku, nominálne “západný” štát (napriek tomu, že Viedeň je geograficky východne od Prahy), prisťahovalci vyvolali pomerne silnú politickú reakciu. Napríklad regióny znižujú príspevky a pravicová Strana slobody (FPO) vstúpila do vlády.
Problém v Bruseli spočíva v tom, že noví členovia EÚ z východnej časti majú odlišný koncept európskych hodnôt ako ich západní rovesníci. Bývalí členovia ruských a rakúsko-uhorských ríš a neskôr “Východného bloku” vo všeobecnosti definujú európske hodnoty prostredníctvom kresťanskej perspektívy, v protiklade k liberalizmu populárnemu v súčasnom Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii. Navyše, mnohí mali historické skúsenosti s konfliktom s tureckou osmanskou ríšou, čo pomáha poháňať špecifické anti-moslimské sentimenty.
Sú tu aj sťažnosti v súvislosti s hospodárskym pokrokom. Napríklad obrovský rozdiel v mzdových úrovniach medzi západnými a východnými krajinami bloku je veľkým problémom pre tieto krajiny. Niekoľko z nich, vrátane Poľska, Slovenska a Chorvátska, nedávno založilo iniciatívu “WageUnion”, ktorá požaduje vyrovnanie miezd. Aj napriek tomu, že aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker priznáva, že “v Únii rovnoprávnych nesmie existovať občan druhej triedy.
Kiplingov argument “Východ je Východ a Západ je Západ” bol urobený v inom čase s ešte širšiu priepasťou medzi regiónmi. Je však rozumné navrhnúť, aby nová železná opona klesala v celej strednej Európe. Rozdiel je v tom, že boj je medzi konzervativizmom a liberalizmom. Nie komunizmus a kapitalizmus. Donald Tusk pozná tieto nebezpečenstvá. Preto by jeho varovanie o možnom “polexite” mali brať vážne aj ostatní lídri EÚ, uzatvára MacDonald.
.JPG)
