Rozmiestni anglo-americká os jadrové zbrane v Poľsku?

Akékoľvek takéto rozhodnutie by bolo vedené čisto politickými motívmi, pretože neexistuje žiadna vojenská potreba na zaradenie Poľska do programu zdieľania jadrových zbraní, uvádza vo svojej analýze politológ Andrew Korybko

24. 04. 2024 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Prezidentka SR Zuzana Čaputová na rozlúčkovej návšteve Poľska

Na snímke poľský prezident Andrzej Duda

Bratislava 24. apríla 2024 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

▶ ❚❚ ↻

Poľský prezident Andrzej Duda v rozhovore počas svojej poslednej cesty do USA potvrdil, že „ak sa naši spojenci rozhodnú rozmiestniť jadrové zbrane v rámci zdieľania jadrových zbraní aj na našom území, aby posilnili bezpečnosť východného krídla NATO, sme na to pripravení. Sme spojencom v Severoatlantickej aliancii a v tomto smere máme aj záväzky, t. j. jednoducho vykonávame spoločnú politiku.“ Pripomeňme, že ruský veľvyslanec v Poľsku začiatkom tohto mesiaca pre RT uviedol, že USA zatiaľ nevyhoveli poľskej ponuke.

To, že Poľsko chce hostiť americké jadrové zbrane, nie je nič nové. Jediný dôvod, prečo je to hodné pozornosti, je ten, že jeho potvrdenie tohto zámeru prichádza po jeho poslednej ceste do USA a pred ďalším výročným samitom NATO začiatkom júla. Navyše, ak čítame medzi riadkami, jeho zmienka o „našich spojencoch“ na rozdiel od zmienky len o USA (konkrétnej krajiny, od ktorej cez hovorcujadrové zbrane na hosťovaniepýtal) naznačuje, že Poľsko by prípadne mohlo hostiť aj britské jadrové zbrane.

Anglo-americká os pracuje v tandeme, aby viedla zástupnú vojnu NATO proti Rusku prostredníctvom Ukrajiny, a obe krajiny majú vynikajúce bilaterálne vzťahy s Poľskom. Spojené kráľovstvo sa tiež ukázalo ako „odvážnejšie“, pokiaľ ide o otvorené provokovanie Ruska, než USA, čo dokazujú jeho strely s plochou dráhou letu Storm Shadow a pomoc Ukrajine pri úderoch na civilné ciele, ako je Krymský most a mestá v Chersonskej oblasti. Nebolo by preto prehnané, keby jedného dňa rozmiestnili svoje jadrové zbrane v Poľsku skôr ako USA alebo namiesto nich.

Ak extrapolujeme motívy, ktoré sú v hre, prvý scenár by mohol mať za cieľ pohnúť strelkou kompasu vo vnútri USA smerom k nasledovaniu ich príkladu, rovnako ako boli zamýšľané predchádzajúce dodávky zbraní. Pokiaľ ide o druhý scenár, dôvodom by mohla byť snaha Spojeného kráľovstva udržať si svoju „sféru vplyvu“ v regióne prostredníctvom Poľska, ktoré je lídrom iniciatívy „troch morí“, na pozadí značných úspechov Nemecka, ktoré tam dosiahlo od zmeny vlády. V takom prípade by to USA mohli schváliť, aby prostredníctvom Spojeného kráľovstva udržali vplyv Nemecka na kontinente pod kontrolou.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by niektorý z členov anglo-americkej osi mal záujem o rozmiestnenie jadrových zbraní v Poľsku, ktoré o to USA požiadalo. Akékoľvek pozitívne rozhodnutie by bolo vedené čisto politickými motívmi, keďže neexistuje žiadna vojenská potreba na zaradenie Poľska do programu spoločného využívania jadrových zbraní. Mohlo by to byť prezentované ako odvetný krok po tom, čo Rusko po agresívnych krokoch NATO rozmiestnilo taktické jadrové zbrane v Bielorusku, pričom Rusko blok nijako neprovokovalo.

Problém by však mohol spočívať v tom, že Nemecko začne žiarliť a začne sa obávať, že jeho kontinentálny vplyv čiastočne nahradí Poľsko v dôsledku zvýhodňovania anglo-americkej osi. Faktický líder EÚ už hostí americké jadrové zbrane a viac vojenských síl USA než ktorákoľvek iná krajina v Európe, takže rozšírenie uvedeného programu na Poľsko by ho mohlo prinútiť zamyslieť sa nad svojimi plánmi. V takom prípade by Nemecko nemuselo byť také ochotné podriadiť sa požiadavkám USA voči Rusku a čoskoro aj Číne.

V žiadnom prípade nehrozí, že by Nemecko „prebehlo“ z NATO k čínsko-ruskej dohode, len by sa možno zdráhalo obetovať svoje objektívne národné záujmy (v tomto kontexte najmä ekonomické). Nemecko by pravdepodobne nakoniec aj tak plnilo príkazy USA, ale bolo by preň jednoduchšie, keby sa necítilo urazené tým, že Poľsko sa podieľa na časti vnímanej prestíže vyplývajúcej z hostenia jadrových zbraní.

Vzhľadom na záujmy, ktoré sú v hre, síce nemožno vylúčiť, že sa anglo-americká os dohodne na rozmiestnení jadrových zbraní v Poľsku – či už v čase najbližšieho samitu NATO začiatkom júla, alebo niekedy neskôr, ale nie je dôvod očakávať, že sa tak stane v dohľadnom čase, ak sa niečo zásadne nezmení. Napríklad ak Rusko dosiahne vojenský prielom na celej frontovej línii, bez ohľadu na to, či to vyvolá konvenčný zásah NATO, potom by to potenciálne mohlo slúžiť ako spúšťací signál pre tento scenár.

Západní politici v tejto súvislosti naďalej zvyšujú mieru napätia vo vzťahoch s Ruskom, pričom obzvlášť sa o to zaslúžili práva predstavitelia Poľska a pobaltských republík.

Podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu Rusko posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v Kaliningradskej oblasti. V rozhovore s novinármi obvinil ruské orgány z „nepriateľskej a agresívnej politiky“.Duda vyjadril rozhorčenie nad údajnou pokračujúcou militarizáciou Kaliningradskej oblasti, ktorá je súčasťou Ruska.Poľský prezident okrem iného naznačil, že v tomto najzápadnejšom ruskom regióne sú rozmiestnené aj rakety s jadrovými hlavicami.

Treba pripomenúť, že sám Duda predtým povedal, že Varšava zvažuje možnosť umiestnenia amerických jadrových zbraní na svojom území a diskutuje o tejto otázke s Washingtonom. Prezidentove slová však spochybnil premiér Donald Tusk, ktorý povedal, že takéto iniciatívy budú starostlivo pripravené zodpovednými osobami.

Moskva označila vyhlásenia prichádzajúce z Varšavy za ďalšiu provokáciu a poznamenala, že ruské ozbrojené sily budú v prípade potreby schopné zaistiť bezpečnosť krajiny.

Každopádne tieto snahy o jadrovú militarizáciu regiónu Strednej Európy z nej robianajbližší terč pre jadrovú odvetu, a keďže jadrový mrak nepozná hranice krajín, dotýka sa to bytostne aj našej krajiny.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ak zlyhajú mierové rokovania, Rusko dosiahne svoje ciele na Ukrajine vrátane dobytia jej územia, ktoré si nárokuje, vojenskými prostriedkami. Vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň podľa agentúry TASS tvrdil, že vojnu na Ukrajine nezačalo Rusko, ale Západ, a že Moskva sa ju len snaží ukončiť.