Bratislava 22. mája 2019 (HSP/Foto:Facebook)

Prinášame vám rozhovor s Jalalom Suleimanom podpredsedom Komunistickej strany Slovenska. Jalal Suleiman sa narodil v malej dedinke Wreida na okraji sýrskej púšte v roku 1965. V roku 1985 prišiel študovať do vtedajšieho Československa. Štúdiá, ktoré absolvoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave ukončil s titulom inžinier, pričom neskôr získal aj doktorát v odbore chemické stroje. Po doktoráte na Strojníckej fakulte v Bratislave, kde potom aj prednášal, prešiel pracovať do súkromnej firmy.

Jeho ľavicové cítenie ho priviedlo v roku 2003 do Komunistickej strany Slovenska. Jalal Suleiman pochádza z kresťanskej rodiny.

Narodili ste v malej dedinke na okraji Sýrskej púšte, vaším domovom sa však od roku 1985 stalo Slovensko. Netajíte sa tým, že ste silné ľavicovo presvedčený politik. Aj to vás priviedlo do KSS?

Každý z nás má svoj príbeh. Áno, moje ľavicové cítenie ma priviedlo v r. 2003 do Komunistickej strany Slovenska.  Myšlienky sociálnej spravodlivosti vo mne boli zakorenené od útleho detstva vplyvom môjho otca, ktorý bol dlhú dobu ašpirantom kňazstva pravoslávnej kresťanskej cirkvi. Myšlienky sociálnej rovnosti boli prítomne u nás doma. Môj otec túžil byť pravoslávnym kňazom. Do tohoto poslania mal byť zasvätený vtedajším biskupom sýrskeho mesta Jiha. Ten študoval teológiu s jednou z najznámejších osobností dejín, Josifom Visarionovičom Džugašvilim, neskôr známym pod politickým pseudonymom Stalin. Keď si otec prvýkrát prečítal Manifest komunistickej strany, oholil si bradu a stal sa v roku 1946 presvedčeným komunistom.

Čo ovplyvnilo vás?

Vplyv na mňa malo to, že som stihol zažiť posledné štyri roky socializmu. Na Slovensku ma najviac ovplyvnil životopis Gustáva Husáka, ktorý spojil otázky vlastenectva a národovectva so socializmom. Myslím si, že to bol práve on, ktorý mal ten vplyv na to, aby som praktický vstúpil do KSS.

Prečo práve Gustáv Husák? 

Gustáv Husák má najväčšie zásluhy na tom, že dnes Slovensko môže existovať ako samostatný štát. Za prvé sa mu  podarilo federalizovať Československo. Za druhé vytvoril slovenskú církevnú provinciu.

V minulosti všetka snaha o národnú a politickú emancipáciu slovenského národa stroskotala na uhorskom štáte, ktorý odmietal akúkoľvek podobu samostatnej slovenskej existencie. Československá vláda zase mala záujem o vylúčenie jurisdikcie cudzích biskupov zo štátneho územia a zosúladenie hraníc diecéz so štátnymi hranicami, dlho však odmietala utvorenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie, pretože v nej videla zárodok obávanej politickej autonómie Slovenska. Osamostatnenie slovenskej časti ostrihomskej arcidiecézy v roku 1977 a vytvorenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie potvrdilo trianónske štátne hranice, ktorému sa maďarská vláda i episkopát zo všetkých síl stavali na odpor.

Druhým silným počinom Gustáva Husáka bola federalizácia Československa, ktorá potom v roku 1993 umožnila hladký vznik samostatnej republiky. Husák sám mal už počas SNP predstavu, že Československo bude obnovené na federatívnom základe. Táto vízia sa nakoniec neuskutočnila a znova sa otvorila až v roku 1968. Prvého januára 1969 vznikla Slovenská socialistická republika a Česká socialistická republika. Ustanovili sa vlády, inštitúcie i federálne orgány. Gustáv Husák je chápaný ako duchovný otec a zakladateľ Československej federácie. Významnou úlohou sa pričinil, že Slovensko získalo svoju štátnosť. Dodnes sa právna kontinuita Slovenskej republiky viaže na zákon o Československej federácii z roku 1968 a nie, ako si občas  spoločnosť predstavuje, že novodobé Slovensko nadväzuje na slovenský štát ktorý vznikol v roku 1939.

Organizoval  ste protesty proti NATO, proti migračnému paktu, aj proti americkým základniam na Slovensku. Pri viacerých Vás podporil aj Ján Čarnogurský, ktorý o vás tvrdí, že ste principiálny človek a máte jeho dôveru. Ako vnímate tieto slová od človeka, ktorý bol v čase vlády KSS disidentom?

Ján Čarnogurský nie je jediný  z bývalých disidentov, ktorý so mnou sympatizuje. On je len odvážnejší ako tí ostatní. Táto skutočnosť odzrkadľuje jeho politickú veľkosť. S Jánom Čarnogurským sa už dlho spoločne bijeme proti základniam cudzích vojsk na území SR. Čarnogurský bol disident v bývalom režime a je ním znova. Na rozdiel od tých, ktorí v minulosti z komunistického režimu profitovali a dnes ho označujú za zločinný, aby opäť mohli profitovať z režimu, tentoraz súčasného.

Ja som za komunizmu komunistom nebol. Stal som sa nim až v roku 2003, štrnásť rokov po zmene režimu. To už z toho neplynuli žiadne výhody. Ale kadejaký liberál, ktorého politické idoly sú bývalé komunistické kádre ako Kukan, Mesežnikov, Lajčák, či zväzáci ako Kiska, Dostál, alebo udavač Budaj, mi dnes budú nadávať do komunistických svíň. No nie je to paradox?

Na Slovensku žijete dlhé roky, čo sa za ten čas zmenilo k lepšiemu a naopak, čo by ste zmenili Vy?

Poviem, čo sa zmenilo k horšiemu a čo je toho príčinou. Socialistické Československo bolo plne sebestačnou krajinou. Za 40 rokov po vojne dokázalo vybudovať celú krajinu. Priemysel, poľnohospodárstvo, atómové elektrárne, vodné diela, sídliska, nemocnice školy, cesty. Prakticky všetko to využívame dodnes. Mali sme špičkové strojárenstvo, veď také tatrovky, zetory, jawy, avie, lokomotívy, lietadlá, električky, autobusy boli žiadané na celom svete. Všetko to bolo cez rôzne privatizácie a konkurzy zničené, aby sa odstránila konkurencie pre západne firmy. Všetky strategické podniky ako elektrárne, plynárne, telekomunikácie, banky boli odpredané a už neprinášajú zisk do štátneho rozpočtu, ale na kontá pár akcionárom v zahraničí. Toto je základná príčina všetkého nasledujúceho marazmu. Nemožno sa preto čudovať, že tí zahraniční akcionári potom z tohto zisku financujú rôzne nadácie a média, ktoré neustále utvrdzujú ľudí v tom aké to bolo vtedy zlé, a aké to je teraz úžasné a že iná cesta neexistuje. Oni majú najväčší strach, že by ľudia precitli a vzali si všetko späť.

Vaše blogy na Pravde pravidelne lámu  rekordy a vždy sú na prvom mieste v čítanosti.  Často sa v nich navážate okrem Kisku a Čaputovej aj do ĽSNS.

Moja kritika ĽSNS nemá nič spoločné s kritikou ktorú na nich chŕlia zapredaní novinári, americké mimovládky a liberálni politici. Moja kritika ide z úplne inej strany a z iného dôvodu a to rozbitia pronárodných síl v prezidentských voľbách. Nielen že zbytočne viažu 10% národných hlasov, ale ich svojimi hlúpymi skutkami ešte aj diskreditujú. Vďaka nim dostali všetky pronárodne sily nálepku fašistov a extrémistov. Keď teraz vidím ako miesto čiernych zástav pri oslavách SNP začínajú vylepovať bilbordy s azbukou, mam vážnu obavu, že aj všetky všeslovanské a proruské myšlienky vďaka nim čoskoro dostanú rovnakú extrémistickú nálepku. Preto je nevyhnutne aby na národnej scéne vznikol novy politicky vlastenecký front, ktorí by viedli naozajstní odborníci z radov Slovenskej inteligencie. Prezidentské voľby ukázali, že na národnej strane je potenciál 30% a ak ho začnú zastupovať rozumní ľudia, tak sa dosiahnú obrovské zmeny. Chcem aby si to začalo uvedomovať aj ich 10% voličov, ktorí takto ostávajú v izolácii. A hoci majú svoju stranu v parlamente, nikdy im to nebude nič platné. Takže moja kritika je len z toho dôvodu, aby raz bolo možné naplniť program, ktorý pronárodný volič chce. Ja ich nekritizujem z dôvodu ako mainstream, ktorí potrebuje program pronárodného voliča eliminovať, lebo ohrozuje záujmy ich vlastníkov z USA.

Vystrieda v prezidentskom paláci Kisku ďalší porušovateľ zákona?

V čase keď si Čaputova preberala Goldmanovu cenu za zastupovanie občanov v kauze pezinskej skládky si nikto nelámal hlavu nad tým, že právne zastupovanie bez toho, aby ste boli registrovaný v komore advokátov je nezákonne a po prijatí novely za to hrozia až 3 roky väzenia. Čapútová  takto poskytovala právne služby na živnostenské oprávnenie  v rokoch 2005 až 2010 bez toho, aby bola členom advokátskej komory.

Prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová tiež doteraz nevysvetlila okolnosti nadobudnutia advokátskej skúšky. V čase, kedy vykonávala koncipientskú prax, mala totiž založenú aj živnosť…

Miesto, kde mala koncipientsku prax vykonávať bola Banská Bystrica, čo je z Pezinka dvesto kilometrov. Denne by tak musela precestovať zhruba štyristo kilometrov, keďže vykonávala aj živnosť. Podľa zákona koncipient môže inú činnosť vykonávať mimo sídla advokátskej kancelárie iba v obmedzenom režime. Navyše od roku 2006 už zastupovala mesto Pezinok v kauze Skládka. Tieto skutočnosti ukazujú, že pani Čaputová, ktorá ako budúca prezidentka bude prisahať vernosť dodržiavaniu zákonov, porušila jeden zo základných zákonov jej profesie – zákon o advokácii

Pôsobenie Kisku v prezidentskom úrade ste nazval paródiou na prezidenta…

Počas celých piatich rokov sa v úrade vyskytoval maximálne tri dni v týždni, potom už letel za manželkou do Popradu. Tieto lety nás stáli milión eur. Za celú tu dobu ani nevieme, kto bola naša prvá dáma. Počas celej doby ho prakticky nikto vo svete neprijal a na Slovensko okrem Porošenka a Erdogana neprišiel nikto. V zahraničí navštívil len krajiny, kde bol na dovolenke, Turecko, Chorvátsko, Keňa, Mexiko. Kiska, ktorý je sám zapletený do vydržania pozemkov skrz pozemkovej mafie a ktorý bude čoskoro čeliť obvineniu z daňových podvodov sa ide v zahraničí sťažovať, že Slovensko je mafiánsky štát. Ako inak to nazvať ako paródiou na prezidenta?

V súčasnosti sme svedkami snáh o prepisovanie histórie obdobia druhej svetovej vojny a oslobodenia Európy od fašizmu, čo na to hovoríte?

Na to som už upozornil aj v predchádzajúcej odpovedi, že keď sa kotlebovci chytia proruskej rétoriky, tak nie len že ju zdiskreditujú, ale rovnakú extrémistickú nálepku môže potom získať aj súčasný výklad historických udalostí a otvoria sa dvere pre rôzne progresívne výklady histórie o tom, ako Stalin začal druhú svetovú vojnu a ako americký partizáni zvíťazili s nami v SNP. Už dnes sa nám tu liberáli snažia relativizovať podiel Ruska na oslobodení Európy od fašizmu vymenúvaním všetkých existujúcich etník žijúcich v Sovietskom zväze od Čukčov až po krymskych tatárov. Samozrejme keď ide o udalosti v roku 68, tam už títo „odborníci na dejepis“ hovoria len o ruskej invázii.

Skrátka snažia sa bagatelizovať podiel Ruska na ktorom ležala celá ťarcha bojov a na rovnakú úroveň stavať ďalšie štáty, ktoré sa tiež zúčastnili nášho oslobodenia ako Rumuni, Poliaci, Francúzi a ďalší. Samozrejme že aj im patrí vďaka, ale povedzme si otvorene, na akú pomoc by sa zmohli tieto štáty, keby Nemcov nehnala Červena armáda? Odpoveď je na žiadnu a dnes by sme už neboli ani my ani oni.

A uvedomme si jedno. CIA cez svoje legalizačné IT firmy si môže upravovať históriu. Vie platiť média, politikov, tisíce aktivistov, historikov, „osobnosti“ a poskytovať stovky školených poradcov. Proti tomu sa nedá bojovať s kádrami ktoré ponúka ĽSNS. Preto ešte raz opakujem, Slovensko potrebuje silný vlastenecký front, ktorý by zjednotil slovenskú inteligenciu a vlastencov naprieč politickým spektrom. Tak ako to počas SNP urobil Husák so svojou vianočnou dohodou.

Do Európy sa vždy chceli dostať ekonomicky migranti no nebolo to možné kvôli hraniciam. Teraz zrazu prestali vonkajšie hranice existovať a prúdia sem milióny ľudí rozdielnej civilizačnej úrovne. Prečo sa tak deje a nikto nevie dať pokyn na uzavretie hraníc, tak ako tomu bolo posledných 80 rokov.

Pretože masová migrácia do Európy je organizovaná nadnárodnými štruktúrami. Prostredníctvom zmiešania európskej populácie s africkými a ázijskými národmi majú byť odstránené doterajšie štáty, ich kultúra a tradície. Vzdelanostná úroveň Európy má radikálne klesnúť, aby sa mládež už nevedela sama identifikovať s históriou svojho národa, ani s vlastnou prirodzenosťou. Európa so svojou niekoľko tisícročnou históriou, kultúrou a morálkou sa má podriadiť cieľom nadnárodnej globálnej elity. V rámci uvedených plánov úradníci EÚ a OSN už nechcú považovať azyl za výnimočné opatrenie, ktoré môže vykonať iba suverénny štát, ale nelegálnym migrantom ho chcú udeľovať priamo z Bruselu ako prostriedok na urýchlené osídlenie Európy. Právo na azyl však neexistuje. Existuje len právo požiadať o udelenie azylu, nie ho aj dostať. Usilujú sa preto zbaviť členské štáty EÚ práva veta, teda práva nesúhlasiť.  Naša ústava neumožňuje príjmanie migrantov z humanitárnych dôvodov, čo je zámienka na základe ktorej prúdia do Európy státisíce migrantov.

Pracujete ako tlmočník a bolo Vás vidieť v delegáciách pri viacerých stretnutiach na najvyššej úrovni. Kde všade ste bol?

Bol som pri množstve bilaterálnych stretnutí našich a arabských predstaviteľov. Spomeniem návštevu Líbye s premiérom Ficom u Kaddafiho, Gašparovičovo stretnutie so sýrskym prezidentom Assadom, s prezidentom Schustrom som tlmočil stretnutie s libanonským premiérom, vo Vatikáne som bol s patriarchom východnej Antiochie na audiencii u pápeža Benedika, a veľa ďalších. Naposledy som bol v delegácií s Jánom Čarnogurským kde nás prijal sýrsky premiér a predseda parlamentu.

Tlmočník môže značne zamiešať karty v medzinárodných vzťahoch, zvlášť ak začne prekladať niečo úplne iné než čo povedal náš zástupca. Nemáte tendenciu pri svojej práci manipulovať rozhovor podľa svojho svetonázoru?

Samozrejme, aj to robím, preto máme nadštandardné vzťahy so všetkými krajinami kde som tlmočil (smiech). Ale vážne, pri prekladaní máte možnosť niektoré veci viac zdôrazniť iné zjemniť, to ale musíte poznať mentalitu a zvyky jednotlivých krajín, aby ste to vedel správne použiť a pomôcť nášmu zástupcovi aby urobil na svojho partnera v rokovaní čo najlepší dojem.

Pod číslom 23 kandidujete do Europarlamentu za koalíciu KSS- Vzdor- Strana práce, nepovažujete to za riziko?

 My sme disent dnešnej doby a my to prežijeme. Osobne to mám ťažšie, keď mám také exotické meno aké mam a zastupujem stranu ktorá čelí 30 ročnému vulgárnemu antikomunizmu. Ale keď ľudia chcú aby Slovensko v EU zastupovali politici, ktorí sa neboja pobiť za jeho záujmy, tak tam nemôžu navoliť  „eurohujerov“, ktorí sa  v živote nepobili za svoju krajinu a ktorí tam len budú ticho sedieť, na všetko prikyvovať a brať plat.

Ako ľavicovo zmýšľajúci politik máte zrejme veľmi blízko k sociálnym témam. Ktoré by ste v prípade vášho zvolenia presadzovali?

Po pätnásťročnom integrovaní sú stále príjmy obyvateľov štátov mimo pôvodných zakladajúcich štátov neporovnateľne s príjmami obyvateľov pôvodných pätnástich štátov, zakladajúcich túto inštitúciu. Teda je pokrytectvom požadovať rovnakú lojálnosť k takzvanému “spoločnému domu.” Ak dôchodca na Slovensku dostáva cca 300 EUR, tak dokáže voľne vycestovať s tým dôchodkom raz do Bruselu a späť, kým jeho rovesník v Bruseli so svojim dôchodkom môže vycestovať do Bratislavy štrnásťkrát mesačne. Aj v tomto ohľade je ekonomická politika únie diskriminačná. Chceme minimálnu mzdu rovnakú vo všetkých štátoch EU.